Martin Kubuš sa narodil v roku 1982 v Banskej Bystrici a kniha Ani ryba, asi rak je jeho prvotinou. Kubuš však ani zďaleka nie je neskúseným debutantom, roky sa venuje prekladateľskej činnosti a do slovenčiny preložil napríklad knihu Woodyho Allena Nežiaduce účinky, či Zelótu Rezu Aslana, za ktorú dostal prémiu Ceny Mateja Bela. Literárny jazyk románu Ani ryba, asi rak je preto vyzretý, vypísaný, opiera sa o širokú slovnú zásobu aj akcent na prirodzenú hovorovosť.
Autor si prostredníctvom svojho pomerne rozsiahleho diela kladie otázku ohľadom ceny novinárskej senzácie. Kam až je žurnalista ochotný zájsť v túžbe po uznaní, vysokom predaji, objavení akéhosi unikátneho a neotreného príbehu? Mladá novinárka Linda prichádza z Bratislavy do Banskej Bystrice, aby tu pracovala na knihe o istom Jonatánovi, šoumenovi a zabávačovi, o ktorého sa už medzičasom svetlá kamier prestali zaujímať, ale predsa môže byť jeho príbeh pre čitateľov pikantnou záležitosťou.
Linda nie je výraznou postavou a ani ňou nemá byť. Nad morálnymi hodnotami sa nepozastavuje, snaha o kvalitnú žurnalistku u nej absentuje. Do podhorského mesta prišla preto, aby oprášila starú „vykopávku“, vycicala z nej senzáciu a od šéfredaktora sa tak dočkala pochvaly i vydania knihy. Lenže Jonatán – premenovaný na pôsobivejšie znejúceho Jonathana – nie je ľahkým orieškom. Pred zapnutým diktafónom otvára dvere do svojho vnútra len pomaly, životné mikropríbehy odhaľuje opatrne a cielene sa vyhýba témam okolo svojej sexuálnej orientácie. Lenže práve to, že Jonatán je gay, zaujíma Lindu najviac – za jeho homosexualitou vidí možnosť šteklivého mediálneho rozruchu. A tak vetrí, skúša, neváha použiť ženské zbrane, alebo tajne vniknúť do Jonatánovho osobného priestoru a ukradnúť fragmenty jeho osobného života. „Neviem prečo, ale nie som vo svojej koži. Mesto je celé vysvietené. Dovidím aj na ten ‘mrakodrap’. Žiari ako kúsok Las Vegas uprostred stredoslovenskej dediny. Ale to je jedno. Musím zaťať zuby a nejako to tu vydržať!“
Ani ryba, asi rak je kompozične zaujímavá kniha, pasáže prepísaného rozhovoru medzi novinárkou a starnúcim šoumenom striedajú denníkové záznamy samotnej protagonistky. Lindine spovede odkrývajú mnoho z jej márnomyseľnej a ľahtikárskej povahy. Autor ju vykresľuje ako prototyp súčasného bulvárneho novinára – hyenu ohlodávajúcu svoju korisť až do kosti. A predsa kdesi uprostred dialógu dvoch ľudí vzniká krehké puto, čosi, čo možno azda nazvať priateľstvom. Jonatánov životný príbeh bol plný zvratov a horkosti. Zamilovaný do svojho kamaráta z detstva, ktorého smrť si vyčíta, ovplyvnený svojráznou matkou aj otcom, notorickým alkoholikom a šialencom, ktorý vo svojom delíriu neváhal upiecť a naservírovať Jonatánovi jeho vlastnú korytnačku. Napriek mnohým anekdotám, ktoré Linda vyhodnocuje ako čitateľsky príťažlivé, sa jej dlho nedarí vytiahnuť zo svojho respondenta príbehy z osobného partnerského života a sklamanie prichádza vo chvíli, keď zisťuje, že nie je veľmi o čo stáť. „Už mi bolo jasné, že pokiaľ ide o chlapčekovskú lásku, len tak ľahko to z neho nevytiahnem. Keď to počúvam, napadlo mi, že kapitolu o homosexuálnej láske a vzťahoch asi nazvem ‘Túžby a tak’. Je to dostatočne výstižne a zároveň rôzne interpretovateľné...“
Čitateľ akoby už od prvých strán cítil, že relatívne pokojnému tempu rozhovorov sa čosi postaví do cesty. Že s blížiacim sa koncom a uzatvorením knihy sa dostávajú ku katarzii aj obe hlavné postavy. Otázkou však ostáva, čo bude tým pomyselným prebudením, či osvietením? Bulvárny úspech, strata vlastnej sebaúcty, či novovzniknuté priateľstvo? Komorne ladená kniha Ani ryba, asi rak sa dotýka citlivej témy, ktorá sa na jednej strane môže javiť ako okrajová, po krátkom zamyslení však dostáva nový rozmer. Senzácie, svet celebrít, banálnych príbehov a nepodstatných správ je nám denne predkladaný. Jednou z odpovedí na otázku, kto za ním stojí a kto ho vytvára, je aj román debutanta Martina Kubuša.
Diana Mašlejová
