Vyhľadávanie
Na noži
Maruška Kožlejová:
Antikvariát duší, Kežmarok, ViViT 2006
Ešte trocha dažďa, Kežmarok, ViViT 2006
Mladé dievča píše poéziu. Takáto veta znie príjemne, má v sebe šlabikársku ladnosť, jemnú presnosť, osteň osudovosti a melancholickej samoty. I pichliačik lascívnosti pre tých, ktorí pri predstave pera v ruke vidia iba také oné, prípadne, v modernejšej verzii, pri ťukoch do klávesnice tiež vidia iba také oné, no trochu tantricky. Ale pre takýchto neslušníkov mladé dievča Maruška Kožlejová poéziu nepíše! Jej debut má charakter zápiskov nadšenia a sklamaní i sebaspovede – v telesnom a duševnom centre jej lyrickej hrdinky stojí Boh a ona vie, kedy ju pochváli a kedy urobí nono. O tomto píše Maruška Kožlejová v debute. V druhej zbierke Ešte trocha dažďa sa navonok nič nezmenilo, naša hrdinka zostáva tá menšia, slabšia, nedokonalá voči väčšiemu, silnejšiemu a dokonalému, z toho vyplývajú básnické témy. Dikcia sa však zmenila najmä zjemnila, vzťah viery a jeho naplnenie sa nepertraktuje výhradne cez svedomie, ale nachádza v primárnej rovine, v životných situáciách, stretnutiach, v impresívnych videniach. Občas sa pridáva milý humor či paradox – táto zmes má oproti skostnatenému debutu jedno malé plus: autenticitu. Tá poukazuje na skromné, pokorné a cnostné prežívanie slobody vlastnej existencie. Takto to napísala Maruška Kožlejová. Ale pokiaľ ide o celkovú básnickú prácu, k tej sa táto nerozprávková Maruška zachovala rozprávkovo macošsky. V snahe natlačiť do textu všetky možné dôležitosti a paberky presadila básnickosť výpovede kdesi do zadných lavíc. Vyrobila tortičku, ktorá je síce plná plnky, ale rozpadnutá. Optimistický je načrtnutý posun od debutu k druhej zbierke, ale vzhľadom na jeho dievčensky skromnú subtílnosť treba priznať, že k básnickej priemernosti sa autorka možno dopracuje najskôr po piatej knihe, a aj to len asi keď jej pomôže dvanásť mesiačikov...
Toto napísal neprajný mesiačik Radoslav Matejov.
