V
medicínskych slovníkoch je apnoe defi nované
ako zástava dýchania, objavujúca sa pri ťaž-
kých chorobách pľúc, mozgu a srdca, ktorá môže byť
spôsobená dvomi príčinami. Buď prestane mozog
vysielať signály k bránici a dýchacím svalom, alebo
dôjde k prílišnému uvoľneniu hrdlového svalstva,
čím sa uzavrie priedušnica. V dospelom veku sa ob-
javuje pomerne často, spôsobuje prerušenie spánku
a chrápanie.
Medicínsky termín opisujúci náhly nedostatok
vzduchu bude jedným z nosných motívov v básňach
debutanta Petra Ciba. Útla knižná zbierka Apnoe
sprevádzaná ilustráciami Svetlany Fialovej je rozde-
lená do troch plynulo nadväzujúcich celkov, pričom
charakter obraznosti textov naznačujú už ich názvy:
V anaeróbnom pásme, 0 a 1 a Optický vlas. Obsahujú
esenciu terminologickosti, chladnej technickosti
sprevádzajúcej takmer každý jeden text.
Anaeróbny, teda žijúci bez prístupu vzduchu,
naznačuje istú obmedzenosť, nedostatok priamo
nadväzujúci na názov zbierky Apnoe. V anaeróbnom
pásme sa autor venuje (neukončenému) detstvu, kto-
ré ponúka možnosť hrania sa, skúmania, skúšania
nanečisto, robenia chýb, kde sa miestami daná mož-
nosť mení na potrebu rovnako nevyhnutnú, akou je
vzduch pre život („detstvo je krok vpred / k okamihu
nádychu“). Anaeróbne pásmo sa ku koncu celku mení
na aeróbne, ktorého život je priamo podmienený
prítomnosťou voľného kyslíka, čo celkový dojem
nevyhnutnosti podčiarkuje.
Autor neostáva, ako by mohol napovedať názov
zbierky, len pri medicínskej či biologickej termi-
nológii („defi brilácia“, „respirácia“ či „mg kalcia“).
Pre zbierku ako takú je charakteristické početné
využívanie odborných slov i výrazov z oblasti infor-
mačnej techniky. Slová ako „megabit“, „rekonfi guro-
vať“, „pixel“, „kód“, „defragmentarizovať“, „virtuálny“
vstupujú do metafor a upozorňujú na odosobnenie
subjektu od živého, hmatateľného nahradzujúc ho
sprostredkovaným technickým obrazom („posielam
znak KVETU / ako binárny zápis / nezvädne“).
Časť 0 a 1 je spoveďou človeka zahlteného mo-
dernou, pretechnizovanou spoločnosťou, v ktorej
sa ľudskosť nahrádza písmenami a kódmi. Texty sa
ponárajú hlbšie do intimity lyrického subjektu, do
jeho osamelosti spôsobenej fyzickým odcudzením
od partnerky, ústiacim do neschopnosti priblíženia
sa tomu druhému.
V tretej časti Optický vlas básnik opúšťa ľúbostnú
tematiku, aby mohol zovšeobecniť kataklizmu digitál-
neho veku („kam utiecť?! / uprostred priameho pre-
nosu / kamera s vyschnutou rohovkou: napína / (ku
mne) sval“), ktorý sa stal bezohľadným k ľudskosti.
Život človeka je pripodobnený k spotrebnému tovaru
(„Užívateľ tela / návod / záručný list / expirácia“),
na dôvažok čoho zbierka končí faktúrou za ticho.
Zbierka vďaka obsahovej i formálnej podobnosti
a nadväznosti medzi jednotlivými časťami pôso-
bí uzamknuto. Autor v nej využíva nadmernú in-
terpunkciu, zátvorky, vizuálne narúša celistvosť
slov ich prerušením interpunkčným znamienkom,
rozdelením viacerými medzerami alebo vložením
každého písmena slova do iného riadku. Na nie-
ktorých miestach to vnímam tvorivo pozitívne („a /
hračky / a / k / o / a / r / c / h / e / o / logické sondy“;
„apo- / tom“), no iné zásahy vyznievajú prvopláno-
vo („pre-rušený“, „pre-saturovaný“). Podobne je to
i s hrou so slovom. Napríklad novotvar „HMOTAteľ-
ný“ – bolo by dobré zvážiť, či nie je na škodu formálna
inakosť, ktorá upozorňuje na autorovu tvorivosť ešte
pred prečítaním básne. Podobne je to i v prípade
použitia kurzívy pri všetkých biologických, medicín-
skych a IT termínoch nachádzajúcich sa v zbierke.
Autor je najpozoruhodnejší v minimalistických tex-
toch („Samota je priestor bez okraja / akýmkoľvek
smerom vykročím / vždy som uprostred“), ktoré sú
však skôr výnimkou. A hoci zbierka okrem iného ob-
sahuje i niekoľko nevšedných, vnímavých obrazov,
nevytŕča z davu ani príliš neohúri.
