Vyhľadávanie
Vysokoškolská pedagogička na Katedre dejín výtvarného umenia FF UK v Bratislave, autorka mnohých štúdií a referátov o architektúre od čias antiky podnes, Dana Bořutová, je autorkou nádhernej monografie o živote a diele zakladateľa modernej slovenskej architektúry Dušana Samuela Jurkoviča (1868-1947). Reprezentatívna monografia Architekt Dušan Samuel Jurkovič na takmer 400 stranách a prostredníctvom 700 reprodukcií projektov či realizácií Jurkovičových stavieb v Čechách, na Slovensku, v Poľsku, cez fotografie a dokumenty (rodostrom, listy), články, knihy i ocenenia ponúka dosiaľ najkomplexnejší súhrn poznania o tejto jedinečnej, ba geniálnej osobnosti nášho umenia. Bohatý poznámkový aparát, biografia a publikačná činnosť, zoznam reprodukcií, literatúra a menné registre dopĺňajú bohaté informácie v texte.
Dušan S. Jurkovič bol predstaviteľom secesného štýlu na konci 19. a prelome 20. storočia – s výraznými národnými prvkami, ovplyvnenými ľudovou architektúrou. Nie náhodou ho volali „básnikom dreva a kameňa“. V prvom období svojej tvorby (ako absolvent Štátnej umelecko-priemyslovej školy vo Viedni) sa inšpiroval ľudovými stavbami a interiérovým vybavením domov z Oravy, Čičmian i moravského Valašska. So staviteľom Michalom Urbánkom navrhoval valašskú dedinu a ďalšie folklórne stavby pre národopisnú výstavu v Prahe. Vytvoril projekty a podieľal sa na realizácii turistických stavieb na Pustevniach. Od popisného etnografizmu sa neskôr odpútaval, hoci sa nikdy nevzdal záľuby v ľudovom umení.
Od roku 1896 pôsobil Dušan Jurkovič ako samostatný architekt v Brne. Roku 1901 spravil prvé merania a plány nových kúpeľných stavieb v Luhačoviciach, ktoré sa realizovali hlavne v r. 1902 a 1903. Kúpele mu vďačia za vyše dvadsať návrhov reprezentatívnych stavieb v osobitnom národnom štýle, resp. v štýle ranej moderny a funkcionalizmu. Mladý Dušan Jurkovič bol ovplyvnený štýlom doby, zrodeným vo Viedni, secesiou, návrat k tradičným remeslám a propagáciu účelného bývania v rodinných domoch zase propagovalo britské hnutie Art & Crafts. Jurkovič sa stretol s týmito smermi vo chvíli, keď už mal sformované ciele tvorby. Impulzy z Viedne i Anglicka mu potvrdili správnosť nastúpenej cesty.
Roku 1905 začal vydávať sériu 14 zošitov o ľudovom umení Slovenska pod názvom Práce lidu našeho. Roku 1913 sa stal majiteľom tehelne v Trnave, kde zavádzal novátorské postupy výroby tehliarskych tvárnic. Po 1. svetovej vojne v poľskej Haliči navrhol viac ako tri desiatky vojnových cintorínov v ľudovom štýle, situované najmä na miestach niekdajších bojov. Po vzniku Československej republiky sa vrátil na Slovensko. Usadil sa s rodinou v Bratislave a ako vládny komisár Úradu pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku upozorňoval na závažné otázky pri výstavbe hlavného mesta Slovenska. V máji 1919 ho poverili prípravou smútočnej slávnosti a pohrebu generála dr. M. R. Štefánika na Bradle. Štefánikova mohyla bola dokončená r. 1928 – v štýle praslovanských pohrebísk.
Mnohé Jurkovičove iniciatívy presahujú do súčasnosti: inicioval zákon na ochranu prírodných zvláštností a dosiaľ neobjavených archeologických pamiatok, presadzoval myš lienku prírodnej rezervácie v Tatrách a v krasových oblastiach Slovenska, zasadzoval sa za znovuvýstavbu rázovitej obce Čičmany po jej zničení požiarom, začal kampaň za obnovu Zvolenského zámku, stal sa spoluzakladateľom Slovenského národného múzea.
V 20. a 30. rokoch sa zaoberal nielen projektmi súkromných víl, ale aj obytným súborom Légiodomov a Légioviliek v Bratislave, návrhom pamätnej tabule na bývalom Evanjelickom lýceu na Konventnej ulici, viacerými pomníkmi a náhrobkami, stanicou lanovej dráhy na Lomnický štít, nerealizované zostali jeho návrhy na pamätníky Kukučína, Hviezdoslava, Björnsona a iné... Jeho celoživotným záujmom bolo bývanie stredných sociálnych vrstiev. Začiatkom 40. rokov 20. storočia pripravil návrhy a publikáciu s názvom Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov.
Všetky aspekty tvorby a života D. Jurkoviča hodnotí Dana Bořutová v historickej i tvorivej nadväznosti. Kapitoly dopĺňa ešte množstvom podrobných poznámok. Predsa mi však niečo v tejto mimoriadnej publikácii chýba: viacjazyčné resumé, ktoré by prezentovalo mimoriadnu osobnosť Slovenska pred zahraničím.
Dušan Samuel Jurkovič je pochovaný na cintoríne v Brezovej pod Bradlom, kde navrhol i dejinný pamätník s menami slávnych osobností myjavského kraja. Ten sa stal i architektovým náhrobkom.
