Recenzia
Zuzana Chlebová
17.10.2011

Architekt Emil Belluš - Matúš Dulla

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011

Pozoruhodný titul vydavateľstva Slovart z radu publikácií venovaných velikánom slovenskej architektúry sleduje trajektóriu profesionálneho vývoja Emila Belluša. Na knižnej obálke spoznávane vstupné dvere do dnešného sídla Generálnej prokuratúry, ktoré býva najviac oceňované v súvislosti s architektovým zmyslom pre detail. Matúš Dulla píše príbeh architektúry z čias zložitých dejinných zvratov a dynamicky sa meniacich historických udalostí. Približuje čitateľom slovenských a českých architektov v kontexte s Bellušovým pôsobením, otvára zaujímavé témy a zákulisie ohľadne vzniku stavieb, ktoré prispeli ku modernizácii našich miest. Komplexné monografické dielo s bohatou obrazovou dokumentáciou skúma všetky tri oblasti architektovej celoživotnej práce: tvorbu, vedeckú a pedagogickú činnosť. Výsledkom knižného projektu je prehľadná, precízne spracovaná, a najmä čitateľsky veľmi atraktívna kniha.

Autor textu uvažuje nad prostredím a okolnosťami, čo v značnej miere ovplyvnili Bellušov vzťah k umeniu a určili jeho profesijné smerovanie. Architektúru začína študovať najprv v uhorskej metropole. Po budapeštianskej epizóde prichádzajú štúdiá v hlavnom meste novovzniknutej republiky. Inšpirujúce pražské štúdiá a stavebný rozmach za prvej ČSR umožňujú prácu na mnohých projektoch. Zviditeľňuje sa napríklad stavbou malých bytov na Miletičovej ulici v Bratislave a staníc propelera na nábreží Dunaja. V roku 1933 sa slávnostne spúšťa prevádzka nového piešťanského mosta cez Váh od mladého 34-ročného architekta. Kolonádový most v sebe spája princípy modernej architektúry, technickú náročnosť a umeleckú jedinečnosť. Je príkladom toho, že inžinierska stavba môže byť vynikajúcim architektonickým dielom. Korunné architektove dielo iniciuje mimoriadne plodné obdobie. Projektuje množstvo verejných, administratívnych, obytných aj priemyselných stavieb. Tie bratislavské dodnes ovplyvňujú tvár hlavného mesta, či už máme na mysli družstevné domy v dolnej časti Námestia SNP, alebo budovu Národnej banky na Štúrovej ulici, v súčasnosti sídla Generálnej prokuratúry. Automatický mlyn v Trnave je považovaný za ikonu domáceho funkcionalizmu. Spomenuli sme iba niektoré zo známych stavieb pred historickou kataklizmou druhej svetovej vojny. Krátko po vojne sa stavia hotel Devín na dunajskom nábreží. Poslednou veľkou realizáciou je sporná budova vysokoškolského internátu Mladá garda.

Dulla v samostatnej kapitole tematizuje špecifickú a mnohým neznámu oblasť architektovho portfólia, anonymnú scénografickú činnosť. Bellušova manželka bola sestrou režiséra Jána Jamnického, ktorý švagra uvádza do úplne novej tvorivej oblasti. Väčšina týchto scénických návrhov sa do súčasnosti, žiaľ, nezachovala a práca „inkognito scénografa“ ostáva v úzadí. Odborná verejnosť vníma aj ďalší dôležitý rozmer Bellušovej osobnosti. V povojnových rokoch sa významnou mierou podieľa na založení a formovaní fakulty architektúry v Bratislave, považuje sa de facto za zakladateľskú osobnosť architektonického školstva a vedy na Slovensku.

Pútavosť počas čítania tejto knihy znásobujú úryvky z doteraz súhrnne nepublikovaných memoárov Spomienky architekta s podtitulom Na prelome našich národných dejín. Dulla rôzne fakty argumentačne podporil viacerými archívnymi prameňmi, príležitostnými spomienkami jeho súčasníkov, reakciami súdobých novín, či architektovými už publikovanými polemikami. Úctyhodná monografia má aj ďalší rozmer. Autorovi sa podarilo vytvoriť akúsi rekonštrukciu tých čias, zachytiť dobovú atmosféru a charakter spoločnosti. Podrobne sa zameral na okolnosti vzniku jednotlivých konceptov diel. Je to pohľad komplexný, neignoruje problematické stránky, konflikty a neúspechy. Okrem dôkladného pohľadu na vrcholné diela si taktiež všíma nerealizované projekty, vďaka čomu čitateľ získava precíznejší pohľad na Bellušov súhrnný opus. Okolo tohto kultivovaného a disciplinovaného profesionála sa časom vytvorila legenda. Dulla predostiera svoje úvahy nad fenoménom bellušovskej legendy v záverečnej kapitole. Autorovi knihy patrí uznanie za kvalitne spracovanú monografiu o osobnosti, na ktorej počesť sa od roku 1990 udeľuje prestížna Cena Emila Belluša za celoživotné dielo.