Vyhľadávanie
Keď nemé múry prehovoria
Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny
Zostavila Henrieta Moravčíková
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Autorka a zostavovateľka Henrieta Moravčíková ponúka čitateľom ucelený pohľad na architektonické diela na Slovensku v priereze dvetisícročnej histórie. V autorskom tandeme s Matúšom Dullom už takto priblížili Architektúru Slovenska v 20. storočí v reprezentatívnej publikácii, ktorú takisto vydalo Vydavateľstvo Slovart (2002). Význam obidvoch publikácii nespočíva len odbornom historickom zmapovaní architektonickej tvorby na našom území, ale predovšetkým v tom, že v širších nadnárodných a historických súvislostiach upozorňujú na umeleckú úroveň jednotlivých pamiatok, na progresívne tvorivé tendencie ich tvorcov a napokon pre mnohých z nás objavujú zaujímavé životné osudy staviteľov či užívateľov jednotlivých stavieb. Z tohto pohľadu je publikácia určená naozaj širokému okruhu čitateľov – od bežných záujemcov o historické pamiatky až po odborníkov na architektúru či dejiny umenia. Autori (Matúš Dulla, Ján Krcho, Janka Krivošová, Magdaléna Kvasnicová, Henrieta Moravčíková, Jana Pohaničová, Ján Rajtár, Danica Šoltésová) prispôsobili čitateľskému zázemiu spôsob rozprávania o konkrétnych architektonických dielach, ako aj syntetizujúci text jednotlivých kapitol načrtávajúci v historických súvislostiach špecifiká štýlov vždy v danom období. Kniha je takto chronologicky rozčlenená do 18 kapitol – od rímskych fortifikačných stavieb, sakrálnych a sídelných stavieb starých Slovanov, cez vzácne románske pamiatky, stredoveké mestá a hrady, gotické chrámové stavby s európskymi vplyvmi, renesančné kaštiele, opevnenia proti Turkom, reformačnú architektúru, barokové cirkevné stavby a honosné šľachtické sídla, ľudové stavby, osvieteneckú a klasicistickú architektúru, romantizmus a historizmus až po začiatok 20. storočia, počnúc secesiou a národnou architektúrou reprezentovanou Dušanom Jurkovičom, pokračujúc modernou s jej najvýznamnejším predstaviteľom Fridrichom Weinwurmom a končiac novou a súčasnou architektúrou. V snahe čo najpútavejšie priblížiť čitateľovi vznik či históriu stavieb autori nečerpali len z odbornej historickej literatúry a dokumentačných prameňov (cenný súpis literatúry uvádzajú podľa jednotlivých kapitol v závere knihy), ale neraz načreli aj do zaujímavých dobových sprievodcov, cestopisov či denníkových záznamov a citáty z nich veľmi priliehavo zakomponovali do svojho rozprávania. Na ukážku aspoň krátke citáty: ,,«Palác, lebo ináč túto budovu nemôžeme nazvať, nám pripomína viedenskú Polytechnickú školu – ponúka všetko, len pohodlie nie.» Tento postreh si do svojho denníka zapísal gróf Štefan Sečéni (István Szechényi) po návšteve kaštieľa v Topoľčiankach (1818 – 1825) v októbri 1824, keď už bola dostavba klasicistického krídla pred dokončením. ... gróf (Ján Keglevič) sa prejavil tiež ako vynikajúci koordinátor stavebných prác. To, že na stavbe vládol čulý ruch, sa dozvedáme aj z denníka grófovej manželky Adely Zičiovej, ktorá si v auguste 1824 poznamenala: «Na zámku to vyzerá ako na stavbe Babylonskej veže.»“ Takýto spôsob približovania histórie architektúry a jej pamiatok – rozprávaním príbehov o ľuďoch, ktorí sa zaslúžili o jej vznik a uchovanie (všetci sú zaradení do menného registra) – je zárukou, že osloví súčasníkov a naučí ich vnímať kultúrne dedičstvo ako živú prítomnosť, nie ako nemých svedkov minulosti.
Autori zmapovali celé Slovensko a ak sa chystáte tráviť dovolenku doma, nahliadnite do tejto poučnej a inšpiratívnej knihy a zostavte si itinerár svojho putovania za poznaním podľa jej miestneho registra. Iste neoľutujete.
–báb–
