Vyhľadávanie
Ľubica Krénová: Martin Huba
Bratislava: Divadelný ústav a Slovart, 2020
Označujú ho za aristokrata divadla a ducha. Herec, režisér a pedagóg Martin Huba, ktorého rodinné zázemie sa vyznačovalo matkiným perfekcionizmom opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej a otcovou eleganciou herca Mikuláša Hubu, ho predurčilo k hereckému povolaniu. Divadelná teoretička Ľubica Krénová v rámci edície Osobnosti − o osobnostiach slovenského divadla prináša portrét jeho majstrovského herectva a osobnosti s prostým, ale priliehavým názvom Martin Huba.
Hutná monografia prekvapuje svojou kompozičnou stratégiou. Autorka poňala publikáciu v dvoch plánoch (vrstvách), ktoré chronologicky rozdelila do siedmich kapitol. Prvá vrstva predstavuje precíznu analyticko-interpretačnú časť, ktorá sa zameriava na vývinový herecký oblúk herectva Martina Hubu, klenúci sa od nedostatočne obdarených hrdinov k postavám filozoficky a emočne hlbokým, a venuje sa aj rozborom divadelných hier na pozadí dejín slovenského divadla. Ako kontrapunkt vyznieva druhá vrstva, ktorá ma podobu osobného, intímneho interview. Stretávajú sa tak dve žánrové podoby odborného výkladového textu, prvý čitateľa „akoby“ uvedie, pripraví na rozhovor a druhý rozplieta labyrint zákutí umeleckej tvorby, životných okolností, umelcových spomienok, postojov a hodnôt. Obe vrstvy prinášajú komplexný plastický pohľad na umeleckú osobnosť Martina Hubu, ale aj špecifickosť slovenského a, čiastočne, českého divadelníctva v dejinnom a spoločenskom kontexte.
Ľubica Krénová v teoretických pasážach prináša kvalifikovaný výklad, ktorý dokladá bohatou paletou dobových citácií. V dobrom slova zmysle predvádza svoju odbornú fundovanosť, totálny ponor do rol Martinu Hubu a jeho hereckého dozrievania. V interview zámerne ustupuje do pozadia, čím otvára priestor asymetrickému dialógu (pričom kladie koncepčne odborné otázky, ktorých základ môžeme nájsť vo výkladových častiach monografie) a necháva širokú plochu spoločníkovi na rozvinutie vlastných myšlienok. Martin Huba sa prezentuje ako vzácne mysliaci, hĺbavý dialogický partner so schopnosťou autenticky formulovať vlastné idey, jasne, bez štylizácie a s významnou mierou kultivovanosti a mysliteľskou hĺbkou prezentuje svoje úvahy a postoje.
Kultivovanosť divadelníka odzrkadľujú aj spomienky (nejde o žiadne vtipné príbehy spoza opony), ktoré nielen odhaľujú proces vzniku divadelnej hry, ale odkrývajú aj prácu divadelného súboru ako celku. V tejto súvislosti najmä fenomenálneho Divadla na korze, ktorého existencia je ohraničená krátkym trvaním, ale jeho programová a inovátorská koncepcia zanechala výraznú stopu v slovenskom divadelníctve a jeho stopy si Martin Huba ako jeden z členov preniesol do hereckej tvorby v ďalších pôsobiskách (Nová scéna, Slovenské národné divadlo). Divadlo na Korze dalo Martinovi Hubovi aj dvorných režisérov Miloša Pietora a Martina Porubjaka, spoluprácu a priateľstvo s kostýmovým výtvarníkom Milanom Čorbom. Herec s obdivom a vďakou hovorí o svojich súputnikoch a kolegoch, z hereckých partneriek vyzdvihuje predovšetkým Emíliu Vašáryovú a jej herecký výkon v divadelnej hre Zo života dážďoviek (1988), v ktorej sa zrodil Martin Huba ako režisér. V tomto kontexte autorka monografie detailne pracuje aj s obrazom dvojníka herec – režisér. Huba je hercom – režisérom, ktorý hľadá pravdu v procese tvorby. Vie si priznať pochybenie či neúspech (o čosi väčšmi ako autorka, ktorá sa k nezdarom vyjadruje opatrnejšie), pátra po jeho príčinách.
Tematicky nosná časť publikácie sa venuje predovšetkým divadelnému herectvu protagonistu, nevynecháva však dôležitý moment, a to rodinné zázemie a jeho vplyv na formovanie herca. Herec veľmi autenticky hovorí o biľagu protekčného dieťaťa, o rozchádzajúcich sa pohľadoch na herectvo a názoroch na dianie v spoločnosti so svojím otcom.
Martina Hubu neuvidíme v seriáli, zábavnej relácii či reklame, jeho priestorom je javisko a nástrojom slovný diskurz, preto monografia Martin Huba významne odzrkadľuje jeho jedinečnosť a herecké majstrovstvo. Je komplexná svojou hĺbkou a dôveryhodnosťou, ponúka nevídaný čitateľský zážitok (napriek svojej hutnosti) a jej monochromatický vizuál unikátne dotvára estetickú kvalitu celej publikácie.
