Vyhľadávanie
Viera Kováčová, Dana Baláková, Jaromíra Šindelářová (eds.): Aspekty literárnovedné a jazykovedné II. Ružomberok, Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku 2009
Zborník Aspekty literárnovedné a jazykovedné II. (prvý zväzok vyšiel pred dvomi rokmi) je profilovaný ako zrkadlo spolupráce členov Katedry slovenského jazyka a literatúry KU v Ružomberku a ich externých spolupracovníkov. Už jeho názov napovedá, že sa člení na dve časti – literárnovednú a jazykovednú. Tieto časti sú vo svojich vstupoch ale hodnotovo nesúmerateľné. Kým oddiel literárnovedných príspevkov otvára pozitivisticky formovaný článok Kataríny Vilčekovej parafrázujúci doterajšie poznatky o publicistickej činnosti Andreja Radlinského (autorka údajne analyzuje Radlinského publicistiku; v zozname použitej literatúry neuvádza ani jeden primárny prameň), jazykovednú časť otvára dlhodobým empirickým výskumom, resp. štúdiom lingvistickej literatúry formovaný príspevok Oľgy Orgoňovej zacielený na výklad jazykových stratégií využívaných v slovenskom politickom dialógu.
Prvý dojem z prvej časti zborníka korigujú na skĺbenie interpretácie a poetiky zamerané štúdie Jany Juhásovej Litanická tvorba P. G. Hlinu v kontexte nadrealizmu a katolíckej moderny a Edity Príhodovej Tri máje Janka Silana. Juhásová odkrýva Hlbinovo lavírovanie v prúde súvekých avantgárd. Ukazuje básnika ako tvorcu kresťanskej spirituality, ktorého poetika sa napriek zdanlivej príbuznosti formy verša napokon nepriklonila k nadrealizmu. Paradoxne, vo svojej poslednej tvorivej fáze sa Hlbina pokúsil o skĺbenie kresťanského presvedčenia so socialistickým realizmom.
Príhodová sa zamerala na interpretáciu troch Silanových básní, ktoré vznikli v troch rôznych štádiách autorovej tvorby, a napriek tomu sémantikou svojho nadpisu naznačujú istú príbuznosť. Príhodová odhalila, že kým v prípade siedmeho sonetu zbierky Sonety májové išlo o sémantiku mája ako mesiaca lásky, báseň Máj zo zbierky Kým nebudeme doma odkazuje na mariánsku úctu a rovnomenná skladba z knihy V zakliatej krajine poukazuje na mesiac osláv robotníkov, pričom spojivom týchto textov je revitalizácia stabilizovaných významov a spirituálnych tradícií v ich veršoch.
Spomedzi jazykovedných príspevkov vyzdvihujeme štúdiu Aleny Bohunickej Expresívnosť v mediálnej zábave, ktorá zistila, že aj konvencionalizovaná metafora je účinným prostriedkom humoru, príspevok Jany Kišovej O funkčnosti neologizmov, ktorý odhaľuje rolu pragmatickej funkčnosti pri (najmä) preberaní slov z cudzích jazykov, a štúdiu Ludmily Stěpanovovej Frazémy biblického původu, v ktorej autorka zistila, že popri internacionálnych biblických frazeologizmoch jestvujú aj národne špecifické biblické frazeologizmy.
Osobitne nás zaujal príspevok Viery Kováčovej K otázke vnútorného členenia sotáckych nárečí severovýchodného Zemplína. Autorka si v jeho úvode overuje staršie dialektologické zistenia deliace sotácke nárečia na podvihorlatské a podlaborecké, definuje ich dištinktívne príznaky, aby na podklade vlastného terénneho výskumu spresnila ich morfologické špecifiká, a poukázala aj na špecifiká doteraz obchádzané. Pokúša sa o minucióznejšie členenie sotáckych nárečí, pričom poukazuje na to, že perspektívu autonómnej životaschopnosti má podtyp s koncentrovanejším výskytom špecifických prvkov v jazykovej stavbe svojho systému.
Zborník Aspekty literárnovedné a jazykovedné II. ukrýva popri zmienených štúdiách ďalšie, nemenej zaujímavé analýzy. Spomedzi literárnovedných zaujme stať Ivo Haráka Česká meziváleční spirituelní lyrika, medzi jazykovednými pútajú našu pozornosť najmä štúdie Valerija Michajloviča Mokienka či práca Dany Balákovej. Každá z nich je pre slovenský kontext prínosnou.
Ružomberský zborník Aspekty literárnovedné a jazykovedné II. ukazuje, že záujem o výskum literárnovedných a jazykovedných otázok je neustále aktuálnym. Katolícka univerzita v Ružomberku sa jeho vydaním pričinila o nadviazanie diskusie o témach katolíckej moderny a nadrealizmu, paremiológie, syntaxe, dialektológie či teórie vyučovania slovenského jazyka (Milan Ligoš). Je škoda, že editorky do tohto zväzku pripustili aj rýdzo kompilatívny článok. Rovnako tak oddiel recenzií v závere zborníka by mohol byť vynechaný. Degraduje zborník na účelovú publikáciu.
Peter Mráz
