Recenzia
17.09.2018

Atentát na tmu - Ján Marton

Ján Marton vo svojej štvrtej básnickej zbierke Atentát na tmu (HladoHlas 2013) ponúka paletu textov odrážajúcich jeho citlivé videnie sveta. Tematicky v nej dominujú dve skupiny básní: venované žene, láske, vzťahom a reflektujúce samotnú tvorbu poézie. Lyrický subjekt tu vystupuje ako oddaný milujúci muž, ochotný pre lásku prinášať akékoľvek obete, žena je však zobrazená ako nedostupná, alebo, čo je ešte horšie, zrádzajúca jeho dôveru a koketujúca s inými mužmi. Napriek tomu ju neprestáva milovať a veriť v nápravu vzťahov. V básňach venovaných poézii sa vyznáva z dôvodov, pre ktoré tvorí: „Chcem prekážať, provokovať, dráždiť / a ukazovať na holý život. / Na ozajstno / a na skutočnosť“. Marton často provokuje aj vulgarizmami, ktoré sú však na viacerých miestach použité úplne nefunkčne a zbytočne narúšajú kohéznosť básnickej výpovede. Niektoré texty majú netypicky dlhé názvy, často naznačujúce ich hlavnú ideu výpovednejšie a koncentrovanejšie ako samotná báseň. K zbierke patrí aj knižočka Láskoslovník, v ktorej Marton prináša krátke definície invenčných básnických termínov spojených s láskou.