Recenzia
Jaroslava Šaková
08.11.2019

Avantgarda pre každého

Nijaké nové umelecké vyjadrenie nevznikne odrazu – jedno umenie vyrastá z druhého. A všetky spolu vytvárajú jednu reťaz, ktorá obopína všetky veky a národy. Umenie predstavuje neustále „vznikanie“ a „zanikanie“, ale nikdy nie „bytie“.

Theo van Doesburg

 

V roku 2019 si pripomíname sto rokov od založenia nemeckého Bauhausu – školy architektúry a dizajnu, ktorú by sme mohli charakterizovať aj takto: „Ak chceme naučiť niekoho plávať, no nevysvetlíme mu pravidlá plávania, len tak ho hodíme do vody a povieme mu usiluj sa, ako vieš, aby si sa dostal na breh!, logickým dôsledkom pochopiteľne bude, že sa plavecký kandidát utopí. Asi takto si treba predstaviť metódu Bauhausu, podľa ktorej sa mal kandidát architektúry pripravovať na ,jednotné umelecké dieloʻ“ (s. 161).

Autorom týchto slov je Theo van Doesburg (1883 – 1931) a nachádzajú sa vo výbere z jeho tvorby Štvrtý rozmer umenia, ktorý v edícii Tulipán prináša vydavateľstvo Európa. Výpočet Doesburgových aktivít je bohatý: Tvoril ako abstraktný avantgardný umelec, teoretik umenia či kritik modernej architektúry, ale zaoberal sa aj prípravou manifestov a bol zakladateľom konštruktivistického hnutia De Stijl. K tomu ešte písal dadaistické básne pod pseudonymami I. K. Bonset a Also Camini. Vskutku renesančný človek, čo poviete?

 

Apropó, renesancia...

Aj tá si našla v knihe svoje miesto. Samozrejme. Prvou vetou Štvrtého rozmeru umenia je totiž „život je v neustálom pohybe“ (s. 6). Pohyb umenia sa v úvodnej časti nazvanej Manifesty a teoretické state o maliarstve a architektúre zobrazuje ako príbeh. Doesburg ako jeho pozorný rozprávač prechádza jednotlivými obdobiami umeleckého vývoja začínajúc pri nesamostatnom, ilustratívnom charaktere umenia v Taliansku 13. až 14. storočia a končiac moderným umením. Text má miestami až podobu príručky, je čitateľsky veľmi prístupný, bolo by možné si ho priam spoznámkovať a slúžil by pokojne ako výučbový materiál pre študentov dejín umenia alebo záujemcov o danú tému. Krátke, jasné a presne formulované vety žiaria v brilantnom preklade Adama Bžocha.

V rámci prístupnosti svojho prejavu van Doesburg neváha komentovať situáciu v oblasti reflexie umenia priam ironicky: „Maliarstvo a sochárstvo si vyžadujú menej odborných znalostí a každý, kto už raz bol na nejakej výstave alebo prechádzal v múzeách popri obrazoch, sa považuje za kompetentného, aby mal na maliarstvo alebo sochárstvo názor“ (s. 29). Na otázku, čo je umelcovým zámerom, si autor neváha odpovedať, že vôbec nič. Vo svojej knihe tento zámer preto ani nehľadá, skúma skôr vzťah umenia, prírody a umelca, postupy reprodukovania, zobrazovania a pretvárania, prípadne rozdiely medzi klasickým a moderným umením.

 

Architektúra a umenie

Druhá časť knihy nesie názov Európska architektúra a predstavuje prehľad architektúry v rôznych krajinách (Francúzsko, Švajčiarsko, Československo, Taliansko, Rusko, Španielsko,...), pričom pozornosť sa sústreďuje okrem všeobecných kritérií tvorby aj na nevšedné detaily. Van Doesburg sa zamýšľa napríklad nad tým, či sú kúty mŕtvymi priestormi v bytoch a domoch alebo ich potrebujeme pre svoj život. Veľké idey sú tu doplnené zastavením sa a minucióznym precítením už spomínaného prepojenia medzi dielom a životom človeka. Autor s ľahkosťou skritizuje katedrálu v Barcelone za jej „monštruózne nakopenie“, nepristupuje k umeniu a architektúre ako k čierno-bielemu svetu, hodnotí veci cez svoju vlastnú, často ostrú a neústupnú optiku. Reflektuje spätosť architektúry s ľudským životom, nová architektúra má zodpovedať potrebám ľudí: „Je možné pre niekoho zariadiť dom tým najmodernejším, najekonomickejším a najhygienickejším spôsobom, ale on – pokiaľ toto zariadenie nebude zodpovedať jeho životným obyčajom – sa v ňom bude cítiť nešťastný“ (s. 146).

Po prednáškach, manifestoch a teoretizovaní o umení nasledujú dve časti knihy prezentujúce autorovu literárnu tvorbu: Literárne experimentyBásne. Kniha sa tak okrem maliarstva, sochárstva a architektúry zameriava aj na literatúru. Jednoduchá, ale efektná sadzba a grafická úprava knihy zohrali úlohu najmä pri štvrtej časti tvorenej básňami autora, ktoré si vyžadovali rešpektujúci prístup, zachovávajúci ich experimentálnu podobu. No aj drobnosti, ako napríklad zvýrazňovanie určitých pojmov kurzívou, majú v prípade tejto knihy veľký význam, pretože umocňujú jej zrozumiteľnosť a prehľadnosť.

 

Jasne o avantgarde

Hoci už od vzniku avantgardných hnutí spomínaných v knihe uplynulo veľa času, je stále možné klásť si o maliarstve, architektúre, dizajne či literatúre rovnaké otázky, ako si kládli predstavitelia Bauhausu, De Stijlu a v Štvrtom rozmere umenia za všetkých Theo van Doesburg. A ak ste až dodnes mali pocit, že knihy o umení nie sú nič pre vás a avantgarda ako taká už vôbec nie, so Štvrtým rozmerom umenia sa to môže zmeniť. Na rozdiel od metódy Bauhausu vás táto kniha svojimi jednotlivými kapitolami totiž namiesto prudkého hodenia do umeleckých vôd naučí najprv celkom slušne plávať.

Jaroslava Šaková (1991) absolvovala doktorandské štúdium v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Vo svojej dizertačnej práci sa venovala avantgardným tendenciám v slovenskej literatúre 20. storočia.