Recenzia
Adela Gabríková
13.09.2004

Balans pána S.

Hľadanie strateného muža?

Ľuboš Svetoň: Balans pána S.

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2002

  Román prozaika Ľuboša Svetoňa Balans pána S. čerpá námet zo súčasnej slovenskej reality. Próza je rozčlenená do šiestich častí, a kým v úvodných pripomína skladanie mozaiky zo stretnutí pána S. so susedmi na chodbách a schodiskách ich spoločného paneláka, neskôr už rozprávač stotožnený s ústrednou postavou upriamuje pozornosť viac na seba.

  Pán Serafín žije pomerne pokojným životom ešte mladého bezdetného manžela a ničím nevynikajúceho projektanta stavebnej firmy. Počúva sťažnosti i chvály susedov a kolegov, podľa nálady sa o ne zaujíma, alebo sa im snaží vyhnúť, teší sa a smúti, ale cez všetko, čo nám o ňom autor prezrádza, cítime akýsi nedostatok nadšenia, životného elánu, ktorý však nie je vysvetlený, lebo pán S. si ho nikdy ani len nepripustí. Nie je spokojný, ale ani nespokojný, až keď sa mu začnú vzťahy na všetkých stranách rúcať, spätne si uvedomuje ich nedostatky. Vyrúbanie starého duba vo dvore ho rozčúli a aspoň chabým gestom odporu je jeho snaha zistiť páchateľa tohto ohavného činu, ale to je počas celého príbehu jediná väčšia aktivita, ktorú vyvinie, ak nerátame jeho beznádejné a neúspešné úsilie zblížiť sa po odchode od manželky s prekladateľkou Alicou. Pán Serafín nemá priateľov, alebo aspoň nikoho tak nenazýva, len jeho mladší brat Peter žijúci v Prahe ho z času na čas rozptýli svojou návštevou a s jeho príchodom nadobúda text vždy iný odtieň – od sivej každodennosti a nezáujmu prejde s troškou filozofovania k oživeniu v podobe možností splniť si sny, ale aj tie sa nedajú realizovať na tomto mieste, ale len niekde ďaleko: Peter ako študent filmovej réžie to pri porovnávaní slovenského a českého kultúrneho kontextu veľmi dobre vidí. Okrem priateľstva nachádzame v jeho živote aj lásku – no ako pri ostatných vzťahoch je to priveľmi vágny cit, hraničiaci skôr s neschopnosťou vzdať sa zaužívaného a osvedčeného.

  Pána S. všetci oslovujú Pavol, hoci to nie je jeho skutočné krstné meno a on neprotestuje proti tomuto výstrelku okolia; rovnako sa jeho protest neobjaví ani neskôr, keď spolupracovníčky nepravdivými obvineniami začnú útočiť na jeho pozíciu vo firme. Situáciu rieši útekom, mlčaním a tvrdohlavosťou. Uteká a uvažuje o samovražde aj v momente, keď sa nevraživosť voči nemu prenesie z pracoviska aj do jeho vlastnej domácnosti. Pocit krivdy je oprávnený, no hlavným problémom zostáva spôsob, akým sa postava s ťažkosťami vyrovnáva, ako komunikuje, resp. nekomunikuje s ostatnými. Pokusy vysvetľovať a pritom neublížiť druhým sú márne, nenachádzajú odozvu a na druhej strane ani pán S. nie je po sklamaní, ktoré mu okolie pripravilo, schopný reagovať na zmierlivé gestá svojej manželky či šéfky – hrdo odmieta pomoc, kráča ulicami bez práce a s neistým bývaním, aby hľadal niečo, čo nevie pomenovať, ale čo bude určite potrebovať, aby mohol nájsť iný, správnejší prístup k svojmu životu.

  Román Balans pána S. je príbehom muža v nám blízkom prostredí, plný bežných, až banálnych dialógov vyberaných z typických konverzácií vzájomne si odcudzených ľudí. Niekoľko slovných hračiek a vrstvenie spomienok na súčasnú líniu deja dopĺňajú toto dielko pre milovníkov súčasnosti a obdivovateľov krásy v obyčajnosti.

Adela Gabríková