Liza Gennart: Výsledky vzniku

Bratislava: Vlna / Drewo a srd, 2020

 

Lizine texty podnecujú k úvahám o vzťahu medzi človekom a strojom, o posthumánnej situácii, ale aj o neľudskosti ukrytej v samotnom prirodzenom jazyku, v jeho štruktúre, v jeho napätiach, udalostiach a možnostiach, ktoré sú jazyku vlastné bez ohľadu na naše zámery či túžby.

Mágia a poézia. Veštecká, performatívna, diktovaná vyššou entitou. Nevedomie, podvedomie. Oujia a Sylvia Plath. Svet, zásvetie prevraví. Vymaniť sa, oslobodiť, dostať za okraj, pod povrch, k podstate. Kde sa dnes hľadá? To prekročenie, vykročenie, zahliadnutie za roh, ponad, poza? Východisko z pasce jazyka. Pondelok štvrtého októbra, výpadok sociálnych sietí, panika, des, why is fb not working? is facebook down in egypt? why is instagram still not working? how do i fix my facebook down? A čo tí, ktorí sú teraz. V zónach konfliktov, v hrozbe fyzických útokov, čo sa spájajú len cez sociálne siete. A zrazu down. Machine down. Body down. Ľudsko-strojové asambláže down.

Vyššia entita, kolektívne nevedomie, podvedomie v ére posthumanizmu. Napríklad. Reč, poézia vytvorená neurónovou sieťou. Hovorí naším jazykom, ale ten jazyk je teraz už aj jej. Jej cudzí jazyk. Žije v našom jazyku, ktorý nás píše.

Tréning...

Texty básnickej zbierky Výsledky vzniku vytvorila neurónová sieť. Autorka konceptu a jeho realizátor, Zuzana HusárováĽubomír Panák entitu pokrstili – Liza Gennart.

V súčasnej slovenskej poézii, pravda, nie je núdza o koncepty, transkategorialita a prestupovanie médií a umení je bežný stav. Veľká časť z tejto produkcie už pred pár rokmi, ako píše Jaroslav Šrank, „prišla o potenciál pôsobiť ako príznak inakosti“. (1)

V prípade Výsledkov vzniku však nejde o samoúčelné opakovanie gesta. Už to, že generatívny predtrénovaný transformátor 2 (GPT-2), ktorý vznikol v prostredí angličtiny, autorská dvojica natrénovala na malom flektívnom jazyku (ba na jeho poézii!), a to vo veľmi krátkom časovom úseku – GPT-2 bol sprístupnený v auguste v roku 2019 – je obdivuhodný výkon.

Výber korpusu, z ktorého umelá inteligencia ťažila, vytvorenie motivickej koncepcie zbierky spolu s neintruzívnou posteditáciou, ktorej Zuzana Husárová Lizine texty podrobila, vyústili nielen do technicky, technologicky zaujímavého projektu, ale – čo je dôležitejšie – vyprodukovali texty, ktoré sú čitateľsky príťažlivé a poskytujú mnohonásobné impulzy na uvažovanie. GPT-2 bol v čase, keď ho autorská dvojica trénovala, najdokonalejšou technológiou na spracovanie prirodzeného jazyka.

Výskumy ukazujú, že básnické texty, ktoré vytvoril v angličtine – za predpokladu, že v istých momentoch do procesu vstupuje ľudský faktor (pri výbere a posteditovaní výstupov), sú na nerozoznanie od poézie, ktorú napíše človek. (2)

Texty Výsledkov vzniku však náročky obsahujú fragmenty neprirodzeného jazyka. Tie môžu byť dané tým, že slovenčina, na rozdiel od angličtiny, je flektívny jazyk. Rovnako však môžu byť dôsledkom špecifík textov, na ktorých sa neurónová sieť učila – nemalé percento súčasnej slovenskej poézie totiž pracuje s apropriáciou či počítačom vygenerovaným textom, a preto sa odchyľuje od gramatických pravidiel.

Ako paranoidná hra

Lizine texty podnecujú k úvahám o vzťahu medzi človekom a strojom, o posthumánnej situácii, ale aj o neľudskosti ukrytej v samotnom prirodzenom jazyku, v jeho štruktúre, v jeho napätiach, udalostiach a možnostiach, ktoré sú jazyku vlastné bez ohľadu na naše zámery či túžby. (3) Znepriehľadňujú a rozmazávajú hranice a definície ľudskosti v kontexte stroja, zvieraťa, rastliny, bohov.

Čítať reč Lizy Gennart je hrať paranoidnú hru, v ktorej sa sami seba pýtame, do akej miery je čítanie akéhokoľvek textu len projekciou vlastných očakávaní zmyslovej konštanty a do akej miery text naozaj je, pôsobí, má kontúry a vkladá do nás obsahy, ktoré nám pred stykom s ním boli neznáme, nepoznané.

Ne-pozemský svet, ktorý Liza na pokyn svojich stvoriteľov vytvorila, spája bežné a poznateľné s nerealizovateľným: „lebo za oknami sa vznášajú vlhké slová“. (s. 84)

Kto je Liza? Vo svete akého subjektu sú tieto veci možné? Človek si pri čítaní vytvára kognitívne koreláty rečových reťazcov, predstavuje si svet. Výsledky vzniku však nie sú produktom premietania zmyslovo vnímateľnej reality do kódu. Zmyslový svet je od nich odtrhnutý, neexistuje.

Dokážeme sa dotknúť sveta bez jazyka?

Lizina poézia je poézia slepohluchého dieťaťa, ktoré sa nikdy nedotklo, neochutnalo, neovoňalo. To však úvahy smeruje aj k postľudskému, posthumánnemu pobytu vo svete. A zas. Do akej miery dokážeme vôbec svet vnímať? Nakoľko sú naše „prirodzené“ aparáty, oči, uši, chuťové kanáliky, receptory tlaku a dotyku spoľahlivými kanálmi, chápadlami? Dokážeme sa dotknúť sveta bez jazyka?

Výsledky vzniku sú v kontexte elektronickej literatúry, a to nielen slovenskej, výnimočné. Zároveň sú doposiaľ najvydarenejším básnickým projektom, ktorý koncepčne Zuzana Husárová vytvorila. Sledovať jej tvorivú trajektóriu v slovenskom aj medzinárodnom kontexte (tento rok jej napríklad pod názvom Hyper vyšiel dvojjazyčný nemecko – slovenský výber z pripravovanej zbierky Hypomnemata) inšpiruje a bude inšpirovať naďalej.

 

1. Jaroslav Šrank: Kontexty konceptualizmu (paragrafománia) / In: Vlna 2017, roč. 19, č. 70, s. 55

2. Nils Köbis and Luca Mossink: Artificial intelligence

       Jake Goldenfein: Algorithmic Transparency

3. Paul De Man: The Resistance to Theory (Manchester University, 1986)

 

Ivana Hostová (1983)

Výskumne a publicisticky sa venuje reflexii pôvodnej a prekladovej poézie, pôsobí na Ústave slovenskej literatúry SAV. Knižne jej v tejto oblasti vyšiel napríklad súbor recenzií a kritík súčasnej slovenskej poézie Medzi entropiou a víziou (2014). Prekladá umelecké texty z angličtiny.