Mirka Ábelová je v sú-
časnosti pomerne
dobre mediálne zná-
ma slovenská poetka,
novinárka a aktuálne
aj hovorkyňa environ-
mentálnej organizácie.
Ako poet ka sa vlastným
debutom predstavila
v roku 2011 zbierkou
Striptíz, o tri roky ne-
skôr upútala knihou
básní Na! a momentálne prichádza s básnickou
zbierkou s jemne ironickým názvom Básničky
pre domáce paničky.
Vizuálne príťažlivú knihu defi nuje už úvodná
báseň Domáce básničky. Tá otvára cestu k jed-
notlivým básňam-mikropríbehom, ktoré vo svo-
jom názve nesú ženské meno. Výber mien nie
je náhodný – nasledujú po sebe v kalendári od
2. januára do 8. mája.
Kompozične a tematicky zbierka predstavuje
súdržný celok. Autorka s dávkou irónie komen-
tuje viaceré ženské spoločenské stereotypy, zre-
teľné napríklad pri témach materstva, starnutia,
samoty, odcudzenia sa v partnerskom vzťahu
a nevery, relativizuje ženskú emancipáciu a fe-
minizmus. Tematizuje manželskú, mileneckú
krízu, ktorá vzniká dôsledkom nedostatočnej
či žiadnej komunikácie. Najčastejšou kulisou
partnerskej krízy sa stáva intimita noci. Častým
spoločníkom protagonistiek básní je nanútená
každodenná, neutíchajúca komercia. Ábelovej
hrdinky sú zošnurované vlastným intenzívnym
emocionálnym prežívaním, z ktorého sa nedoká-
žu vymaniť. Mužský protagonista je často pre-
zentovaný ako sebastredný, necitlivý, neschopný
porozumieť žene a jej svetu. So značnou dávku
úškrnu autorka identifi kuje ženu v spoločnosti
a jej „poslanie” v nej. V zbierke sa nachádzajú aj
básne s autobiografi ckými náznakmi (Miroslava/
Ktoré prejdú, Tamara/A potom, Zora/O čosi menej,
Viola/Na moment), respektíve básne, v ktorých
autorka odkrýva svoj subjektívny pohľad na
písanie, uštipačne sa vyrovnáva s literárnou
tvorbou a polemizuje s kritikou (Gabriela/Napriek
tomu, Bohumila/Musím to stihnúť, Miroslava/Ktoré
prejdú).
Básne zbierky majú podobu krátkeho príbehu,
rozprávania s viac-menej vydarenou, údernou
pointou. Pointa vystupuje v podobe ofenzívneho
kontrapunktu, ktorým sa uzatvára ženský prí-
beh. Autorka však väčšinou rezignuje na využitie
typického repertoáru umeleckých prostriedkov,
čo je v konečnom dôsledku škoda, pretože tam,
kde po nich siaha (Veronika/Bez nocí), výrazne
estetizujú básnickú výpoveď, dokresľujú a zvý-
razňujú celkovú atmosféru textu. Jazyk básní
je uvoľnený, nasýtenosť slangovými výrazmi
(pajzel, zmrd, vrzať, éčka, bríle) sa významne
podieľa na „zosurovení” básnickej sentencie.
Navyše úmyselnou snahou zaujať – možno šo-
kovať – prispieva k anestézii a prvoplánovosti
básní (Jaroslava/Všetkým). Mirka Ábelová je au-
torkou intimity, no skutočnosť, že túto intimitu
čitateľovi takpovediac vnucuje, spôsobuje ujmu
celej zbierke.
Básne zbierky sa čitateľovi predstavujú aj
v špecifi ckej grafi ckej úprave. Vizuálna podo-
ba jednotlivých strof a veršov na jednej strane
podporuje rytmus básne (Veronika/Bez nocí, Ta-
tiana/Výboj), na druhej strane sa autorka snaží
vystúpiť z istého optického stereotypu knižného
rozmiestnenia básní. V kontexte knihy je veľ-
mi vydarená spolupráca s ilustrátorkou Ivanou
Šátekovou. Jej pastelové kresby protagonistiek
básní vtipne, lahodne a s ilustračnou ľahkosťou
dopĺňajú a spoludotvárajú Ábelovej básne, a tým
aj vyznenie celej zbierky.
Básničky pre domáce paničky sú nesporne
zaujímavým dielkom v korpuse súčasnej slo-
venskej poézie, rovnako jej autorka preukazuje
značnú dávku rebelskej svojráznosti a nadania,
napriek tomu mám pocit, že je tu veľa zbytočného
hrdelného kriku.
