Recenzia
Michaela Geisbacherová
15.08.2005

Bázeň a chvenie - Soren Kierkegaard - Na ceste k sebe samému

Na ceste k sebe samému

Na ceste k sebe samému

Søren Kierkegaard

Bázeň a chvenie

Bratislava, Kalligram 2005

Preklad Milan Žitný

Nedávno uzrel svetlo sveta ďalší, a treba povedať prvý slovenský preklad z tvorby Sørena Kierkegaarda Bázeň a chvenie. Po Zvodcovom denníku nám prekladateľ Milan Žitný sprostredkúva mnohými dlho očakávanú  knižku tohto dánskeho filozofa.

Nosnou témou spisu Bázeň a chvenie je problematika viery a ľudskej individuality. Kierkegaard je známy ako veľký bojovník za ľudskú individualitu, jedinečnosť a autentickú existenciu človeka. Je plný odporu k malomeštiactvu, meštiackej morálke a odmieta ortodoxné náboženstvo. Túži po zmene života, po víťazstve duchovných a obnove ľudských hodnôt, ktoré sú úzko späté s ľudskou individualitou. Jediným cieľom osamelého, ničím nedeterminovaného indivídua je spojenie s Bohom. Jedinec sústredený na svoje vnútro, odtrhnutý od sveta, vedie svoj tragický dialóg s Bohom. Tragický preto, lebo veľkosť Boha je desivá v porovnaní s malosťou a slabosťou ľudskej bytosti.

Kierkegaardovo kresťanstvo neoslobodzuje od strachu, úzkosti, od pocitu neustáleho ohrozenia. Človek, ktorý jasne pociťuje obrovskú vzdialenosť medzi konečnosťou ľudskej existencie a nekonečnosťou Boha, venuje celý život pretváraniu svojich citov a myšlienok, aby sa pripravil na stretnutie s Bohom, v ktorom Boh je absolútnou silou a človek absolútnou poslušnosťou.

Viera, hlása Kierkegaard, je výzvou. Je iracionálnym a vášnivým presvedčením, je skokom za hranice rozumu. Láska k Bohu je aktom odvahy, ktorý zachraňuje  hodnotu osobnosti, indivídua, jedinca. Objektivita kresťanstvo zabíja. Jedine subjektivita je schopná ho podporiť.

Kierkegaard rieši problém viery na príklade starozákonnej postavy praotca Abraháma, ktorý má na Boží rozkaz obetovať svojho syna Izáka. Ak by etika bola poslednou inštanciou, Abrahámova voľba vykonať tento čin, by bola neospravedlniteľná. Práve tým otvára Kierkegaard priestor pre vieru, „vymedzuje“ pojem viery mimo oblasti etického.  

Pomocou vylúčenia kompetencií etiky a vytvorením kategórie viery (ktorá sa vymyká sfére etiky) postuluje a obhajuje ľudskú jedinečnosť. Pre vieru jednotlivec znamená viac ako to, čo je všeobecné. Reálnou problematikou sa stávajú jedine otázky morality, ktoré si človek rieši sám vo svojom vnútri. Náš život sa obmedzuje na etickú voľbu, ktorú sami vykonávame. O mojom živote, o mojej hodnote ako človeka nerozhodujú reálne fakty, vonkajšia činnosť, ale duchovné akty – morálna voľba, vnútorné rozhodnutie a zachovanie viery.

Kierkegaard sa odvracia od abstraktných ideí, od systému nemeckej klasickej filozofie, kde jedinec a individualita nemá žiaden význam a dôležitý je len celok. Rieši morálne problémy a otázky človeka, a nie abstraktné, nič nehovoriace idey, pričom si vyberá aj adekvátny, zrozumiteľný jazyk.                                                

Okrem neutíchajúcej výzvy byť individualitou a ukázať cestu k sebe samému, nám táto kniha prináša aj veľmi kvalitný, výstižný a autentický preklad Milana Žitného. Prekladateľ pracoval s filozofickými pojmami, množstvom citátov a prameňov. Evidentná je aj harmónia umeleckej stránky s odbornou,  zblíženie literárneho jazyka s jazykom filozofie,  poetickosť a metaforickosť Kierkegaardovho jazyka, ktorý „vyviera“ z individuálneho ľudského prežívania. Prekladateľ pre čitateľov pripravil aj fundovaný doslov, ktorý v mnohých dnešných knižných prekladoch absentuje.

Michaela Geisbacherová