Beata Nox - Teodor Križka - Dobré verše zostávajú

Dobré verše zostávajú

Dobré verše zostávajú

Teodor Križka: Beata Nox, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2009

  Teodor Križka patrí k popredným súčasným básnikom. Knižne debutoval roku 1983 lyrickou zbierkou Zaklínanie jari. V poslednom období vydal zbierky básní Smädná voda (2004), Bozk slzou (2008) a Skorocely (2008), ako aj knihu autobiografických esejí a veršov Srdce Sizyfos. Venuje sa tiež prekladaniu poézie (Pasternak, Rilke...) a popritom vydáva dvojtýždenník Kultúra.

  Beata Nox (v preklade Blažená noc) je trojčasťový básnický cyklus 75 básní. Komponovaný je na spôsob hudobnej skladby a každá jeho časť (Veta prvá, Veta druhá, Veta tretia) má 25 očíslovaných básní bez názvu, pričom každá pozostáva zo štyroch štvorverší. Z uvedeného vidno, že autor speje k symetrii a harmónii, svojim básňam i celej zbierke dal pevnú a premyslenú štruktúru – trvácnosť si zjavne váži viac ako novosť, nechce provokovať ani ohurovať, chce tvoriť poéziu spätú s krásou.

V prvej časti básnik ospevuje krásu v rôznych podobách, dáva ju do súvisu s milosťou, svetlom, čistotou... Lyrický subjekt hovorí o viere a nádeji. Vo Vete druhej čítame o premene srdca láskou, o pravde a znova o kráse. Na niekoľkých miestach, v rámci celej zbierky, verše vyúsťujú do modlitby. Aj tu nachádzame spevný rytmus, objavné rýmy a obraznosť. V záverečnej časti najsilnejšie zaznievajú velebné tóny oslavy Krásy, Pravdy a Dobra. Básnik sprostredkúva pôsobivé a účinné slová vrásniace dušu.     

Gréckokatolícky kňaz a básnik Jozef Tóth v doslove pekne a múdro charakterizuje toto dielo: „Je to integrálna poézia, akýsi druh poézie zjavenia, kde sa najzákladnejšie veci: filozofia, teológia, veda i viera harmonicky zjavujú v básnickej jednote.“ Možno dodať, že Križkovo tvorivé úsilie smeruje k syntéze, berie do úvahy všetko, čo patrí k životu – časné i večné, zmyslové i nadzmyslové, ťaživé i povznášajúce.

  Krásne je to, s čím vnútorne súhlasíme, čo nás napĺňa radosťou. Neopracovaný kamienok z nejakého pamätného miesta nás môže tešiť viac ako do pravidelného tvaru vybrúsený drahý kameň. Z tohto pohľadu by Križkovej poézii neuškodila troška nepravidelnosti, resp. uvoľnenosti formy. Naproti tomu, v porovnaní s množstvom kostrbatých, remeselne nezvládnutých textov, ktoré časopisecky alebo aj knižne vychádzajú a sú vydávané za poéziu, sú jeho verše naozaj lahôdkou pre milovníka poézie. Možno len obdivovať jeho talent a tvorivú energiu, jeho schopnosť skĺbiť (prostredníctvom pekného a sviežeho jazyka) obsah a formu.

Ján Maršálek