Beatnici

Beatnici
Beatnici / Zostavil a preložil Marián
Andričík / Vydavateľstvo Slovart 2016

P
redpokladám, že nebudem (zďaleka) jediný, kto
si svoju cestu k poézii našiel cez verše a príbeh
života Allena Ginsberga. Trochu matne, ale spomí-
nam si na úvod Kvílenia v čítanke, na jeho zaradenie
medzi maturitné otázky. Došlo k prepojeniu dvoch
svetov: školského, ktorý u mňa skĺzaval k memoro-
vaniu údajov a k osvojovaniu si všeobecne platných
interpretácií textov, a toho, v ktorom žijem dnes:
sveta, kde neodškriepiteľnú úlohu hrá fascinácia
slovom, jeho významami a polohami.
Hnutie beatnikov vo všeobecnosti zaznamenalo
(okrem iných) a zaznamenáva značný úspech – ľudí
priťahuje k čítaniu poézie (i prózy) a následne im
dáva voľnú ruku pri uberaní sa medzi knihami a ich
autormi vlastnou cestou. Čitatelia tak dostávajú
možnosť konfrontácie a objavovania.
Práve z tohto dôvodu bolo publikovanie antológie
Beatnici, ktorú zostavil Marián Andričík, dobrým
a dôležitým krokom. A rovnako dobrým a dôležitým
krokom je aj to, že pri príležitosti osláv dvadsiateho
piateho výročia Vydavateľstva Slovart, kde bola
antológia v roku 2010 prvýkrát vydaná, prišla na
slovenský literárny trh jej reedícia.
Červená, bílá a modrá... a svetlooranžová
V Českej republike bola pred rokmi (konkrétne štr-
nástimi) vydaná kniha s názvom Karma červená, bílá
a modrá (Mladá fronta), ktorá predstavila rozsiahly
výber z básnickej tvorby Allena Ginsberga. Josef
Jařab ako zostavovateľ odviedol precíznu prácu,
samotnú básnickú zložku doplnil o zaujímavé fakty,
ktoré texty viac približujú k čitateľovi, robia ho pre
neho uchopiteľnejšími.
Antológia Beatnici sa tomuto počinu vyrovnáva
po stránke dizajnovej (ktorej autorkou je Eva Ko-
vačevičová-Fudala) i po stránke textovej. Dôležitý
je i fakt, že sa Andričík pri jej zostavovaní oriento-
val podľa osobitého kľúča. Preto v knihe nájdeme
predstavených niekoľko dôležitých reprezentantiek
a reprezentantov hnutia Beat Generation, pričom
Allen Ginsberg vystupuje len ako súčasť, nie ako
hlavný hnací prvok.
15 + 2
Do antológie sa Andričík rozhodol zaradiť 15 poe-
tiek a básnikov (menovite G. Corsa, D. Di Primu, L.
Ferlinghettiho, A. Ginsberga, E. L. Jonesa, B. Kauf-
mana, J. Kerouaca, P. Lamantiu, M. T. McClurea,
D. Meltzera, E. Sandersa, G. S. Snydera, A. Wald-
manovú, L. Welcha a P. G. Whalena), ku ktorým
sa v Úvode vyjadruje nasledovne: „Hľadať nejaký
výrazný spoločný poetologický menovateľ u pätnás-
tich prezentovaných autorov, medzi ktorými leží
časový úsek najmenej jednej generácie, asi nebude
na mieste. Ten skôr spočíva v podobnosti životného
pocitu, z ktorého hnutie Beat Generation vzniklo.“
Práve pre túto poetologickú rozdielnosť ide
o knihu, ktorá je pestrá a ponúka viacero autor-
ských prístupov. Je možné ich medzi sebou po-
rovnávať a vytvoriť si tak všeobecnejší pohľad na
beatnikov. Vďaka nemu si totiž čitateľ uvedomí,
že nešlo len o malú skupinku spisovateliek a spi-
sovateľov, ktorí sa rozhodli vzbúriť. Hranice Beat
Generation (ak vôbec nejaké mala alebo má) siahali
ďaleko a poskytovali útočisko a sebaurčenie pre
širšie spektrum tvoriacich.
Vďaka antológii Beatnici sa stretávame
s osvedčenými menami a básňami, ktoré sú až
akýmisi synonymami celého hnutia (napríklad
Ginsberg a jeho spomínané Kvílenie alebo Ame-
rika, Corso so svojou básňou Vlasy, Kerouac so
svojimi haiku či Nočná mora 4 od Di Primi), spolu
s autorkami a autormi, ktorých mená možno tak
nerezonovali, no ich básnická tvorba má rozhod-
ne svoje miesto (o L. Welchovi, ako sa dočítame
na záver jeho bloku, N. Cherkovski, americký
básnik, povedal: „Hoci je širšej verejnosti nezná-
my, básnikom veľmi chýba.“).
Okrem básnickej tvorby zaradil Andričík ku
každému profi lu aj zaujímavé informácie, akými
sú útržky z rozhovoru či z korešpondencie, obálky
kníh a časopisov, ukážky z denníka alebo z rukopi-
su a kontextové citáty. Vnímanie prezentovaných
autoriek a autorov sa vďaka tomu, podobne ako
pri knihe Karma červená, bílá a modrá, stáva širším
a zaujímavejším.
V závere antológie Beatnici sa nachádzajú dva
rozsiahlejšie texty – ich autormi sú J. C. Holmes
a N. Podhoretz. (Aj) zo zostaveného kalendária sa
čitateľ dozvie, že ide o texty Toto je Beat Generation
(Holmes), „ktorý dostal neskôr nálepku akéhosi
neofi ciálneho manifestu generácie“ a Ignorantskí
bohémovia (Podhoretz), „v ktorom ostro odsúdil Beat
Generation“.
Vzhľadom na fakt, že časový rozdiel v ich publi-
kácii tvorí takmer šesť rokov, ide o „zhustenie mi-
nulosti“, a z neho plynie šanca vidieť naraz polaritu
názorov, s ktorými sa hnutie beatnikov stretávalo.
Most k poézii aj poézia samotná
Moje tvrdenie o jednom z úspechov Beat Genera-
tion zo začiatku tohto textu sa významovo takpo-
vediac prekrýva so slovami Mariána Andričíka:
„Tematicky i výrazovo atraktívna poézia beatnikov
môže byť mostom k lyrike aj pre tých, ktorí si od
tohto literárneho druhu doposiaľ udržiavali úctivý
odstup. Ak tomu táto antológia čo i len trochu
poslúži, nemožno si priať viac.“ Publikácia Beat-
nici je kniha, ktorej nechýba značný potenciál
osloviť nádejných čitateľov a ukázať im, že poézia
má čo ponúknuť. Ale nejde iba o „ulovenie mladých
rýb“. Nemala by absentovať ani v knižniciach tých,
ktorí sú už dnes „inde“. Minimálne ako vydarený
dôkaz o tom, že ak niekto vezme literatúru takým
útokom, ako to urobili beatnici, právom mu patrí
uznanie.