Recenzia
Alexandra Debnárová
29.12.2017

Bellum et Pax alebo o jednej výnimočnej knihe

Americká spisovateľka Sara Pennypackerová je v domovskej krajine známa najmä ako autorka oceňovanej sedemdielnej série o dievčatku Clementine. Na slovenskom knižnom trhu sa však o čosi skôr než veselé príhody dobrosrdečnej tretiačky objavil Lišiak Pax, nezvyčajný príbeh o sile priateľstva odohrávajúci sa v čase vojny.

V jednotlivých kapitolách sledujeme striedavo putovanie chlapca za zvieracím priateľom, ktorého bol nútený opustiť, a púť lišiaka, ktorý odhodlane hľadá svojho pána. Skrotený Pax objavuje potlačované inštinkty, cibrí sa v zručnostiach, ktorým ho ako mláďa nestihli naučiť rodičia, ale najmä – učí sa žiť v prostredí, z ktorého vzišiel, no ktoré sa mu nestihlo stať domovom. Každý ďalší deň v divočine je plný poznania a nečakaných zážitkov, či už ide o stretnutie s divými líškami a lesnými predátormi, alebo zaobstarávanie potravy. Vďaka sugestívnym opisom ich čitateľ intenzívne prežíva spolu s Paxom: „Voda bola studená a chutila meďou, borovicou a machom. Hrnula sa mu do papuľky ako živá“ (s. 60). „Ak sa naje, nezomrie. Zdvihol červa a zahryzol doň. Natiahlo ho, lebo nebol zvyknutý na živé mäso a odvrátil hlavu“ (s. 102). Napriek postupnému zžívaniu sa s divokou prírodou, s jej obyvateľmi a zákonitosťami, Pax pobyt v nej neprestáva považovať za dočasný. Viac než pud sebazáchovy determinuje jeho vôľu prežiť láska k chlapcovi, ktorý ho opustil a neochvejná viera v jeho návrat.

Aj chlapec sa musí prispôsobiť novým podmienkam, okrem smútku za lišiakom a domovom, ktorý musel zanechať, sa vyrovnáva aj so stratou matky a s odlúčením od otca, ktorý dobrovoľne narukuje do vojny. Jeho cestu za lišiakom skomplikuje zranenie, vďaka ktorému sa zoznámi s vojnovou veteránkou Volou. Kým Petrov dotyk s vojnou je zatiaľ iba nepriamy (vojna zapríčinila jeho odchod z domova, sťahovanie k dovtedy nepoznanému starému otcovi, neprítomnosť otca a Paxa), u Paxa ide o nanajvýš bezprostrednú skúsenosť, keďže sa po celý čas nachádza v blízkosti bojovej línie. Stáva sa svedkom smrti a mrzačenia ako dôsledku ľudského konania, s akým sa u „svojich“ ľudí nestretol. V nekonvenčnej postave Voly nachádzame iné spojenie s vojnou. Neblahú skúsenosť jej nepripomína len strata nohy, majúca hmatateľnú podobu, ale aj bolestná strata identity a následné hľadanie vlastného ja, o ktoré prišla, keď ju degradovali na bezduchý stroj na vykonávanie príkazov.

Lišiak Pax od americkej autorky Sary Pennypackerovej je výnimočnou knihou. Každá veta a každé slovo tu má svoje miesto, nič nie je navyše, preto si text vyžaduje pozorného a vnímavého čitateľa. Autorka príbeh nezaťažuje rozsiahlymi opismi, ktoré by súčasnému detskému recipientovi mohli pripadať zdĺhavé, darí sa jej majstrovsky budovať atmosféru, autenticky vykresľovať „teritórium“ zvierat i ľudí a vhodne dávkovať emócie. Zamyslenia nad vojnou a jej dôsledkami nepredstavujú pomyselné odbočky od hlavných dejových línií vo forme autorských vstupov, sú integrálnou súčasťou textu – činy a výpovede hlavných protagonistov tak nútia k bezprostrednej reflexii. Kvality knihy podčiarkuje výborný slovenský preklad Michala Jedináka.

Titul je podľa odporúčania vydavateľa na obálke určený čitateľom od desať rokov. Táto veková kategória je už zväčša navyknutá tráviť čas s knihou sama, Lišiak Pax však patrí k titulom, ktoré priam vyzývajú k oživeniu tradičného rituálu čítania s rodičmi. Dielo bude nepochybne zdrojom silného zážitku bez ohľadu na generačnú príslušnosť, navyše sa môže stať podnetom pre nadviazanie dialógu, ktorý sa pri závažnosti pertraktovanej témy javí ako prirodzené vyústenie spoločnej lektúry.
 

Alexandra Debnárová