Richard Bilsker
Bergson
Bratislava, Vydavateľstvo PT 2005
Preklad Peter Sýkora
O nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru z roku 1927 Henri Bergsonovi (1859 – 1941) napísal knihu vysokoškolský profesor filozofie z Južného Marylandu Richard Bilsker, ktorý už podobné práce venoval Jungovi a Schopenhauerovi. Po krátkom úvode o filozofovom živote sa dostávame k jeho ranej tvorbe, konkrétne jeho prvým trom knihám – Čas a sloboda, Hmota a pamäť a Úvod do metafyziky z rokov 1889 – 1903. V prvej opisuje analýzu intenzity psychických stavov. Na jej základe potom buduje svoj pojem trvania (dureé). Pri rozbore diela Hmota a pamäť sa autor zameriava na Bergsonov pokus definovať a obhájiť nekarteziánsky dualizmus. Východiskom na výklad Úvodu do metafyziky je filozofovo chápanie Ja. Tretia kapitola je podľa autorových slov prestávka a zaoberá sa navzájom súvisiacimi témami, akými sú humor, vtipy, smiech a komédia a analyzuje jeho knihu Smiech. Bergson nehovorí o smiechu ako o fyziologickej reakcii, ale skôr o tom, aké druhy vytvárajú fyziologickú odpoveď. Tu nájdeme aj prehľad názorov, ktoré Bergson ovplyvnil, alebo ktoré ho dopĺňali – od Freuda, Syphera a Paulosa, cez Bergera a Macionisa, až po Cohena.
Tvorivá evolúcia z roku 1907 je jeho najznámejšou knihou a priniesla mu okamžitú slávu. Bilsker si všíma hlavne spôsob, akým siaha po koncepciách, ktoré rozvinul vo svojich predchádzajúcich prácach, ako sú trvanie, sloboda, anti-asocionizmus, intuícia, anti-mechanicizmus – aby načrtol filozofický postoj k evolúcii.
Ďalšiu prácu Trvanie a simultánnosť publikoval až o 15 rokov. Vyvolala kontroverziu a skôr odmietavé reakcie. Bergsonovou sa v nej zaoberá témou explicitného skúmania relativistického času. Bilsker sa snaží vysvetliť jeho argumentáciu, no jeho záver pôsobí kriticky: „Samotný Bergson nebol schopný presvedčivo formulovať, čo chcel Einsteinovi a ostatným fyzikom povedať...“