Recenzia
Róbert Landis
21.05.2009

Biele noci ATOM klubu - Igor Gallo - Veselosť odchádza, ostáva smútok

Veselosť odchádza, ostáva smútok

Veselosť odchádza, ostáva smútok

Igor Gallo: Biele noci ATOM klubu, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008

  Skúsený rozprávač Igor Gallo prináša v novej knihe tri krátke novely inšpirované vlastnými skúsenosťami a nostalgickými spomienkami. Novely uvádzajú autorove básne, čo má čitateľa naladiť na čítanie prózy. V tej potom tiež nechýba poetickosť, najmä pri navodzovaní atmosféry prostredia. V prvej novele Noc vtákov, dni čudákov z horehronských lazov, to vystihuje veta: „Za jasných mrazivých nocí, keď bol mesiac v splne a sneh zamrzol na kosť, sa znenazdajky, ešte veľmi skoro nad ránom, rozospievali vtáky.“ No potom si rozprávač, mestský chalupár v rodnom kraji, neodpustí tvrdé komentovanie sociálnej situácie v regióne.

  Nosná novela Biele noci ATOM klubu vo fragmentoch prináša príbehy z bohémskeho prostredia Bratislavy na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. ATOM klub vznikol spontánne v jednom byte a stal sa miestom, kde sedávali: „Básnici, hudobníci, herci, výtvarníci, kritici, ale i novinári a publicisti...“ Autor si pri spomínaní dovolí občas aj malý prienik do súčasnosti: „ATOM klub bol miestom nekonečných debát a diskusií o umení, ale najmä o živote, málokedy sa v ňom politizovalo. Vtedy sa vôbec politizovalo menej a viac sa šírili vtipy, za ktoré sa bolo ľahko dostať aj za mreže. Bolo o čom vtipkovať, omnoho viac ako teraz...“ Vtipné príhody komunity sa končia bez vtipu, keď klub policajti po viacerých udaniach zavreli.

  Tretia novela Svetielko v čiernej opone sa odohráva vo Vysokých Tatrách, v liečebni pre pacientov s ochoreniami či poškodeniami zraku. Prísna režimová disciplína pacientom nevyhovuje, vymýšľajú si rôzne psie kusy, aby aspoň trocha oživili chmúrnu atmosféru. Rozprávačom je novinár, ktorý uznáva význam liečby, ale nedokáže sa stať spolu so skupinkou spolupacientov iba poslušným objektom pre prísnu vrchnú sestru. Okolitá tatranská príroda mu nedovolí nečinne ležať a čakať na tmu. Musí sa občas vzbúriť, aby pocítil, že ešte má dosť síl na návrat k tvorivej práci. Autor Igor Gallo to hlavnej postave aj sebe doprial. 

Róbert Landis