Bielenie - Eva Pariláková

Skalná ruža 2015

Eva Pariláková získala v 2. ročníku literárnej súťaže Básne 2010 Asseco Solutions 2. miesto. Aj tento úspech signalizoval autorkin básnický potenciál a motivoval ju k tomu, aby si raz čitatelia mohli jej verše prečítať aj v knižnej podobe. Jej básnický debut s názvom Bielenie je rozdelený na sedem častí: Červená, Zelená, Modrá, Žltá, Sivá, Čierna, Biela.

Parilákovej subtílne, no sémanticky nasýtené kontemplatívne miniatúry prechádzajú plynulo z jednej časti do druhej tak, ako do seba vtekajú farby dúhy, a vytvárajú mozaiku, prezrádzajúcu poetkino básnické smerovanie. Nemajú názvy, čím sa ich kontinuálnosť len umocňuje. Hneď prvá báseň napovedá, aká bude ústredná téma zbierky: „keby sa také srdce dalo z tela vybrať, do čista vyprať / zavesiť do slnka, nech ním prefukuje vietor / pred mojím sťažka svitajúcim oknom / urobila by som to“. Smútok a bolesť vyplývajúce zo straty sú zakorenené tak hlboko, že čitateľ musí odkryť niekoľko vrstiev, aby spoznal skutočný rozmer autorkiných veršov.

Pariláková je vo svojej metaforike veľmi výrazná a nekonvenčná: „vzduch preosiaty o pár smutných vrán“, „vták pred smrťou vždy prikývne skutočnému slnku“. Na niektorých miestach sú však básne ťažšie komunikovateľné, čo môže byť spôsobené značne intímnou spoveďou poetky. Pre autorkine básne sú charakteristické reflexívne prvky a prírodné motívy. Akoby jej splynutie s prírodou pomáhalo zmierniť smútok a nájsť vnútornú rovnováhu. Cykly, v ktorých sa obnovuje príroda, prirovnáva k duševným cyklom lyrického subjektu, očisťujúcim jeho vnútorné životné prostredie.

Pariláková nazvala jednotlivé časti zbierky podľa farieb, ktoré symbolizujú akúsi ontogenézu prežívania. Poslednou časťou je Biela. Tak ako sa biele svetlo skladá z celého farebného spektra, tak sa do poslednej časti básnickej zbierky zbiehajú všetky poetkine básne, aby sa cez prizmu vlastných veršov pokúsila vybieliť čierne škrvny na duši a dokázala sa tak zmieriť s ťažkým osudom: „každú smrť zohrieva slnko, len si to nepamätá“.