Biely Daniel - Martin Vladik - Tajomne i priamočiaro

Tajomne i priamočiaro

Tajomne i priamočiaro

Martin Vladik: Biely Daniel, Abrahámovce, Šafran 2008

  Voyerovi medzi čitateľmi poskytuje lyrika v neposlednom rade možnosť nazrieť do vždy príťažlivého sveta iného subjektu – básnik viac ako ktokoľvek iný chodí na trh so svojou kožou. V siedmej zbierke na seba M. Vladik, popravde, veľa neprezradí. Menej ako dosiaľ čerpá zo svojho nevšedného zamestnania (na najvyššom súde), akcent kladie na občiansky rozmer, a to aj v druhom oddieli, inak výbere z doterajšej tvorby zameranom na viac-menej intímnu lyriku. Opätovne nastoľuje tému človeka vystaveného nástrahám rozporuplného sveta, zvažuje možnosti odolávať či stavať sa im na odpor, okrem toho spôsobom, aký skôr očakávame od publicistiky, reflektuje náš národný charakter. Nie žeby nám tieto témy neboli známe, žeby podaktorých vskutku neťažili, ibaže do slonovinovej veže, kam sa slovenský majster pera ochotne utiahne, doliehajú prinajlepšom tlmene. Takto priamočiaro, aj s rizikom strát na umeleckosti, sa s nimi nestretávame.

  Napriek tomu je Vladik pôsobivejší tam, kde nám dovoľuje domýšľať drámu, nebodaj tragédiu (Odtlačok, Ebrieta, Na železničnom priecestí). Rovnaký účinok sa nedostaví, ak priamo čerpá zo súdnej praxe (V kaluži krvi, Ľúbime sa), v záznamoch či momentkách z reality, ak sa priveľmi spoľahne na ich výpovednú hodnotu bez umeleckej štylizácie. Zato keď sa od domova vzdiali, bezprostredný podnet pretvorí na momentku, ktorej nechýba šarm ba ani vtip (Na Versaillskom nádvorí).

  K vrcholom zbierky patria verše, kde sa časové a priestorové súvislosti nedajú obsiahnuť na prvý pohľad. Prekvapí neobvyklá optika, schopnosť uzrieť v individuálnom osude či pragmatickom postoji k životu nadosobný symptóm času tu a teraz. Právom a opodstatnene tu lyrika vyslovuje svoje znepokojenie.

Ľudovít Petraško