Vyhľadávanie
Námestovo, Štúdio F 2010
Je dobre, že v poslednom čase čoraz častejšie vychádzajú rôzne biografie, monografie, slovníky dejateľov, ale aj „rodné listy“ jubilujúcich obcí a ich významnejších rodákov. Do tohto radu sa úspešne včlenili regionálne biografické slovníky. V našom prípade ide o Biografický slovník dejateľov Oravy, ktorý uviedol do života známy a uznávaný literárny historik-biografista Augustín Maťovčík, autor viacerých monografií, resp. spoluautor slovníkových diel. Slovník vyšiel z iniciatívy Národného biografického ústavu SNK v Martine a podnikateľa Mariána Grígeľa st.
Otázka znie: Kto je dejateľ? Asi ten, čo po sebe zanechal hlbšiu stopu svojou prácou. Tá sa nástojčivejšie zviditeľnila, ak protagonista písal, prednášal, kázal... ak o jeho práci písali iní rovnako významní dejatelia. Viaceré oravské osobnosti, najmä spisovatelia (Habovštiak, Florin, Jégé, Dilong, Johanides a ďalší) sú známi, rovnako ako výtvarníčka Mária Medvecká, herec a režisér Ján Jamnický či lekár a futbalista Ivan Chodák. Ale v knižke som objavil aj Mateja Buknu, ktorý pochádzal z Podbiela, no v Kanade bol hokejista známy ako Mike Buckna. Pôsobil v LTC Praha, pričinil sa o titul majstra sveta pre ČSR (1947). Pri listovaní slovníkom som sa dozvedel, že najviac osobností vyrástlo v Dolnom Kubíne, Trstenej či Námestove a najviac menovcov ponúkli rody Čaplovičovcov, Halašovcov, Stykovcov a, prirodzene, Zochovcov. Väčšina dejateľov absolvovala učiteľské ústavy, filozofické, právnické, lekárske fakulty, teológiu. Čitateľa poteší každý objav, každé nové – preňho neznáme – meno. Poteší aj skutočnosť, že medzi dejateľmi sa právom ocitli aj lesníci, kníhtlačiari, včelári, jaskyniari, chýrny insitný sochár či včelár. Našiel som aj skromný údaj o Tomášovi Kováčovi, no na jeho životnú stopu presahujúcu hranice vlasti sa pozabudlo. Jeho zásluhou „emigrovali“ z Podkarpatskej Rusi dva vlaky slovenských kolonistov v čase, keď tam vládol Stalin a doma sa ich príchodu obávali.
Autor si zaslúži uznanie, lebo objavil, vzkriesil a zmapoval desiatky roztratených Oravcov, ktorých nežičlivý osud prinútil žiť, tvoriť a umierať za hranicami vlasti. Mapuje osudy kňazov-emigrantov, približuje ich „zámorské dielo a počiny“, pripomína aj tých, ktorí boli väznení a trpeli doma. Vecne a objektívne pripomína protifašistických bojovníkov, partizánov a vojakov. Autor nadväzuje na predchádzajúce slovníky, cituje ich autorov. Svojich dejateľov prezentuje v abecednom poradí, heslá dopĺňa o nové údaje už na základe súčasného výskumu. Čitateľom predstavuje vyše 700 Oravcov, z ktorých viacerí svojím dielom a službou vlasti prekročili hranice rodného regiónu. Konštatuje, že títo Oravci „sa výrazne zapísali do literárneho, vedeckého a národno-kultúrneho diania v celoslovenských reláciách“.
