Vyhľadávanie
Meno Bjørnstjerne Bjørnson (1832 – 1910) je širokej literárnej verejnosti na Slovensku dobre známe. Tento nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903 sa do našej kultúrnej pamäti zapísal aj ako zástanca práv Slovákov v Rakúsko-Uhorsku. Bjørnson sa zapojil do boja o národnú nezávislosť Nórska, ktorý vyústil do rozdelenia švédsko-nórskej únie v roku 1905. Ako príslušník malého národa dobre rozumel postaveniu iných malých národov čeliacich politickému a národnému útlaku. Obhajoval tiež práva Fínov, Dánov, Rusínov, Ukrajincov, Poliakov a Rumunov. Práv pomaďarčovaných Slovákov sa svojimi článkami domáhal v rôznych európskych novinách a časopisoch. Ako prvý reagoval vo svetových denníkoch na správu o tragédii, ku ktorej došlo v roku 1907 v Černovej pri Ružomberku, keď uhorskí žandári strieľali do davu žiadajúceho, aby ich kostol vysvätil kňaz Andrej Hlinka. Bjørnsonove aktivity boli okamžite na Slovensku prijaté s vďačnosťou a nadšením. Ako celosvetovo známu a rešpektovanú osobnosť, ktorá sa postavila na stranu Slovákov, vážili si ho slovenskí politici a intelektuáli bez ohľadu na svoju ideovú orientáciu.
Publikácia Bjørnstjerne Bjørnson o mieri a malých národoch vznikla pod záštitou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a s podporou Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva v Bratislave. Súvisí s ďalšími aktivitami, pripomínajúcimi Bjørnstjerne Bjørnsona a jeho vzťah k Slovensku, ktoré sa uskutočnili v roku 2018: Na javisku Činohry SND bola v réžii Jána Luterána uvedená Bjørnsonova divadelná hra Nad našu silu, Slovenská národná knižnica pripravila putovnú výstavu Hviezda zo severu a v Mestskom parku v Košiciach bol odhalený Bjørnsonov pamätník v tvare otvorenej knihy s citátmi z jeho kníh a článkov.
Recenzovaná publikácia približuje život a dielo tohto veľkého nórskeho spisovateľa vo vzťahu k Slovensku. Jej jadro tvorí výber dvanástich Bjørnsonových článkov o slobode, humanizme a postavení malých národov v Európe. Texty vybral významný slovenský škandinavista Milan Žitný. Ten je aj autorom ich prekladov do slovenčiny. Sú v ňom obsiahnuté texty týkajúce sa postavenia rôznych malých európskych národov vo vzťahu k veľkým štátom. Bjørnson v nich ostro kritizuje potláčanie národných práv, pričom neváha kritizovať aj tých, ktorí bojujú za svoje vlastné národné práva, ale utláčajú iné menšie národy na svojom území. Ťažisko výberu je však na Bjørnsonových článkoch o Slovensku. Samozrejme, vo výbere nechýba jeho známy článok o masakre v Černovej. Takýto výber Bjørnsonových publicistických textov vznikol na Slovensku prvýkrát. Za pozornosť stojí, že všetky texty sú v štyroch jazykoch – v slovenčine, nórčine, nemčine a angličtine. Na ich prekladoch sa podieľal medzinárodný tím. Táto viacjazyčnosť robí publikáciu zaujímavou aj pre medzinárodný knižný trh.
Preklady Bjørnsonových článkov dopĺňa úvodná štúdia nórskeho spisovateľa a znalca Bjørnsonovho diela Edvarda Hoema a záverečná štúdia Milana Žitného. Priložený je aj zoznam mien a pojmov, stručný životopis Bjørnstjerne Bjørnsona a anotovaný zoznam zdrojov a prekladov. Publikácia je graficky príťažlivo spracovaná. Textovú časť dopĺňajú fotografie Bjørnstjerne Bjørnsona či rôznych iných dobových osobností a udalostí, ako aj reprodukcie novinových článkov a listy predstaviteľov slovenského verejného života, ako napríklad Dušana Makovického, Miloša Ruppeldta alebo Svetozára Hurbana Vajanského, adresované Bjørnsonovi. Všetky tieto dodatky prinášajú cenné informácie, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť Bjørnsonove texty a ich kontext.
Reprezentatívna kniha Bjørnstjerne Bjørnson o mieri a malých národoch prináša pramenné texty, týkajúce sa významného javu v nórsko-slovenských vzťahoch, ako aj emancipačného procesu Slovákov na začiatku 20. storočia. Jej humanistický odkaz o mieri a nenásilí je iste relevantný aj dnes, keďže ani našej dobe sa nevyhýbajú politické konflikty, ktoré majú národnostné dimenzie.
