Blaženkin rok – Jozef Marec – Knižné víly a ďalšie bytosti

Knižné víly a ďalšie bytosti

Jozef Marec: Blaženkin rok, Žilina, Artis Ormis 2009

  Téme víl sa Jozef Marec venuje už vo svojej druhej knižke. Jeho príbehy sa pohybujú na hranici medzi klasickou rozprávkou a bájou. Opiera sa o slovanské bájoslovie. V koncepte príbehu vychádza z predstavy mytologického hierarchického systému. Na najvyššej „priečke“ stojí Matka Príroda. Jej je podriadená aj víla Blaženka, hlavná postava, ktorá je zároveň spojovacím prvkom jednotlivých príbehov.

  Ako trochu napovedá jej meno, Blaženka je vládkyňou v „ríši blaženosti.“ Do jej právomoci patrí i spravovanie prírodných javov v celoročnom cykle. Zasahuje však aj do ľudského sveta. Pritom chráni hranicu medzi bájnym a ľudským priestorom. V úvodnom „prológu“ ku knihe ju autor predstavuje ako stelesnenie dobra, spravodlivosti a múdreho poriadku. Jednotlivé príbehy o vílach, podriadených Blaženke, o zvieratách, rastlinách a o ľuďoch sú teda v istom zmysle ilustráciami tejto tézy.

Z autorovej výpovede je zrejmý jeho vrúcny vzťah k prírode. Ako pozorovateľ, obdivovateľ sa pritom sústreďuje na pôsobivé detaily zmien a premien typických pre jednotlivé ročné obdobia. Niekedy ho to odvádza od príbehu, zabrzdí to plynulý tok rozprávania. Niekedy je brzdou aj nedomyslené prelínanie scén (Čakanka).

Trochu schematické je modelovanie postavy hlavnej hrdinky. Autor sa snaží navodiť pocit odstupu Blaženky od diania. Víla ako pozorovateľka skúma dianie v prírode a do udalostí zasahuje len v prípade nutnosti. Tú „nutnosť“ autor zvykne využívať ako zápletku. Má to však úskalie: postav je značne statická, nevyvíja sa. Pritom v kontakte Blaženky s vedľajšími hrdinami sa črtajú viaceré možnosti, ako ju živšie zapojiť do diania. Autor sa totiž snaží modelovať charakter víl podľa charakteru prírodných objektov a úkazov, o ktoré sa starajú. V premyslenejšej stratégii tvorby hlavnej postavy Blaženky by sa interakcia s vedľajšími postavami dala využiť nielen na plastickejšie vyrozprávaný príbeh, ale aj na prenikavejšie sformulovanú pointu.

  Rozprávanie o „ríši blaženosti“ zachytáva, ako by mohol náš fyzický svet vyzerať, keby sa človek správal s úctou k jeho krásam a darom. Etické posolstvo knižky bude preto podnetným výchovným materiálom.

Timotea Vráblová