Vyhľadávanie
Brány do sveta
Michael Cox
Bláznivá hudba
Vydavateľstvo Slovart 2009
Preklad Dagmar Šajtyová
Vytvoriť dobrú a zároveň aj atraktívnu knihu pre tínedžerskú skupinu čitateľov je výzvou pre autorov i vydavateľov. Do istej miery aj preto, že je to cieľová skupina biznisu, s ktorou sa od 50. rokov 20. storočia, keď sa fenomén „tínedžeri“ objavil, manipuluje asi najviac. Postupne sa ustálil trend, že tínedžerom je najlepšie sprostredkovať vecné informácie neformálne, akoby v „štýle“ pokrčených vytrhaných stránok učebníc, komentovaných karikatúrami nahlúplych postavičiek. Skrátka, mladým sa vytvorí ilúzia učebnicového „undergroundu“, podá sa im ako „pilulka šťastia“ s prísľubom, že mentorstvo a akademický prístup boli úspešne zhodení z piedestálu a oni sa neučia, ale zabávajú. Západné pedagogické vydavateľstvá používajú tieto princípy ako didaktickú metódu. Vydávajú náučné „ajsbrejkre“, ktoré majú prelomiť ľady voči témam všeobecného vzdelania a vyvolať primárny záujem. Popularizujú problematiku učebných predmetov – históriu, zemepis, prírodné vedy, matematiku, dejiny umenia, literatúru, hudbu. Takéto publikácie nezriedka vychádzajú v podobe polokomiksových „pejprbekov“, ktoré už na prvý pohľad pôsobia čitateľsky nenáročne. K úspešným vydavateľstvám týchto titulov patrí aj britské Scholastic, ktoré má už dlhoročné skúsenosti s vydávaním náučnej literatúry nielen pre deti a mládež, ale aj pre rodičov a učiteľov. Orientuje sa na učebnice, na popularizačnú literatúru, na didaktické hry. Vo vydavateľstve Slovart vychádza prekladová edícia „ajsbrejkrov“ zo Scholasticu. Najnovšie vyšla kniha Michaela Coxa Bláznivá hudba, ktorej témou je populárna hudba. Je typickým príkladom toho, ako majú takéto popularizačné publikácie fungovať. Autor navodil čitateľovi pocit partnerstva. Vecný štýl je minimalizovaný. Informácie sú podávané zdanlivo subjektívnou formou, ako osobne angažované rozprávanie autora. Čitateľ má mať pocit, že autor mu podáva zasvätený názor, ktorý vychádza z vlastnej, prežitej skúsenosti. Z tejto pozície si autor môže dovoliť „okoreniť“ svoje rozprávanie sem-tam aj poučkami. Text je bohato členený, do výkladu sú premyslene zapojené rôzne literárne formy. Slovníkové heslá, komiksové minipríbehy ilustrujú problém, alebo pomáhajú vytvárať emocionálny kontakt s problematikou. Pomocou osobných autorských komentárov a testov sa induktívne rozširuje informačná báza a, samozrejme, návody na zážitkové aktivity, ktoré ponúkajú príležitosť vyskúšať si „na vlastnej koži“, ako sa tvorí populárna hudba jednotlivých štýlov. Prípadne sa pokúsiť objaviť v sebe „hviezdu“. Knižka Bláznivá hudba je dobrým „ajsbrejkrom“. Napriek tomu, že sa sústredene uchádza o priazeň čitateľa, nekoketuje s ním lacno. Podtónom Coxovho rozprávania je uvažovanie o skvelých hodnotách, po ktorých tínedžeri v skutočnosti túžia. Ukazuje im, čo je podenkové a čo pretrváva, aké vlastnosti charakterizujú skutočné osobnosti. Jemne im odkrýva aj obchodnícku manipuláciu s mládežou a to, ako sa zneužívajú ľudské túžby. Motivuje mladých, aby zmysluplne využili silný potenciál svojho veku. Knižky tohto typu si medzi slovenskou širšou verejnosťou získali obľubu. A to je dobré. Stretávam sa však s názormi, v ktorých sa takéto knižky stotožňujú s ideálnou predstavou náučnej literatúry. V Británii i v iných západných krajinách sú takéto publikácie len v kategórii „ľadoborcov,“ čo neznižuje ich hodnotu, len primerane charakterizuje ich funkciu. Vydavateľstvá a vzdelávacie inštitúcie totiž systematicky pracujú na tom, aby si čitateľov vychovávali a viedli. Nevydávajú len jeden typ „trhákov“, prípadne neorientujú sa len na solitéry. Po „ľadoborcoch“ majú prichystané ďalšie „strategické kroky“ v podobe náročnejších edícií. Takto nezískajú len jednorazového zákazníka, ale snažia sa vychovať rozhľadeného čitateľa so širokou škálou záujmov.
Timotea Vráblová
