Bláznivá škola Jožka Bilyho – Jozef Bily – Múdrosti a „múdrosti“

Múdrosti a „múdrosti“

Múdrosti a „múdrosti“

Jozef Bily: Bláznivá škola Jožka Bilyho, Žilina, Knižné centrum 2009

Byť humoristom je špecifické životné poslanie už tým, že od človeka vyžaduje citlivé vnútorné nastavenie na absurditu; na jej odhalenie alebo naopak na použitie absurdity ako reflektoru, ktorým možno odľahčene nasvietiť životný priestor.

Na zažívanie absurdity je školské prostredie viac než priaznivou klímou. Autor Jozef Bily má navyše výhodu, že ho pozná autenticky ako dlhoročný pedagóg zvolenského gymnázia. Po úspešnej knihe aforizmov Marfi plus, ktorá vyšla v rovnakom vydavateľstve pred dvoma rokmi, dáva čitateľovi nahliadnuť do „virtuálneho“ školského prostredia, resp. do pomyselnej knihy „virtuálnych výrokov“, ku ktorým autorovi nepochybne tvorivo dopomohol aj sám reálny pedagogický proces.

Kniha je koncipovaná ako fiktívny dialóg medzi rozprávačom – autorom a študentmi. Študenti sa realizujú prostredníctvom výrokov – tematicky sú rozčlenené podľa predmetov (vrátane obľúbenej voľnej hodiny). Učiteľ, rozprávač, sa zasa delí o svoje veselé životné príbehy. Tieto krátke rozprávania, autobiografické reminiscencie zároveň oddeľujú jednotlivé „predmety“. Pre čitateľa je žánrové striedanie príjemné.

Rozprávania sprostredkúvajú zážitky zo študentských čias a  z pedagogického pôsobenia. Dávajú nahliadnuť do rozprávačovho „humoristického laboratória“, do životných experimentov s humorom. Vďaka nim sa niekedy problematické okolnosti zábavne rozlúsknu, niekedy ich však ešte viac zamotajú. Napríklad, ako jedna z dobrých rád v príbehu Poradca, v ktorom sa náš rozprávač pokúsil vyriešiť obavy spolužiačky zo skúšky z kvantovej fyziky tak, že jej navrhol požičať si na skúšku dieťa a simulovať problematickú situáciu matky-študentky. Počas skúšky domnelá matka tajne štípaním nútila dieťa do plaču a pána profesora tak donútila k súcitu. Skúšku urobila. Profesor sa však krátko na to, ako člen štipendijnej komisie, dozvedel, že študentka žiadne dieťa nemá...

Výroky študentov sú možno fiktívne, no vyznievajú pravdepodobne. Na maturitných skúškach, na prijímacích skúškach na vysoké školy, prípadne i na skúškach na vysokých školách sa stále viac možno stretnúť s „perlami“, ktoré nasvedčujú tomu, že obsah pokladnice „múdrosti“ sa v našej krajine úspešne množí i napriek všetkým krízam: „V starom Grécku sa stavali divadlá, kiná a antiteátre“; Manufaktúry boli podniky, v ktorých prvýkrát zaviedli predaj na faktúry“; Tuberkulóza je choroba, ktorá sa lieči vo vyšších sférach“; Štáty sa delia na malé a veľké veľmoci“; Ľudová pieseň sa šírila z úst do úst.

Timotea Vráblová