Recenzia
Veronika Košičiarová
31.07.2019

Bláznivý a bláznivejší

Marek Boško nemal spisovateľské ambície. Napriek tomu je jeho posledný román Vitajte v KĽDR tretím v poradí. Autor hovorí, že k písaniu ho priviedli zlé knihy a nedostatok slovenskej dobrodružnej literatúry. Preto sa rozhodol, že si knihu podľa svojho vkusu napíše sám. Už len kvôli tomuto vyhláseniu má čitateľ od Boškovej tvorby veľké očakávania. Naplnil ich autor aj vo svojej poslednej knihe?

Fermín Escobedo je riaditeľ zoologickej záhrady v Madride. Jeho najväčšou pýchou je samica vzácneho nosorožca čierneho Beyoncé, posledná nádej pre záchranu svojho druhu. Za prítomnosti veľkého publika ju necháva oplodniť posledným žijúcim samcom Ricky Martinom. Avšak počas tejto „procedúry“ sa čosi škaredo „pokazí“.

Vývin udalostí donúti Escobeda a jeho hlavného ošetrovateľa Casala, vybrať sa do Severnej Kórey. V krajine, v ktorej porušovať pravidlá nik neodporúča, sa totiž nachádza kľúč k záchrane vzácnych hrubokožcov. Naši hrdinovia však nie sú jediní, ktorí majú zálusk na posledných predstaviteľov ohrozeného druhu. V pätách im je vietnamská mafia.

Spisovateľa Mareka Boška už slovenskí čitatelia poznajú ako autora humorných dobrodružných románov. Jeho debutové dielo Vtáčkar sa umiestnilo na druhom mieste čitateľskej ankety mesačníka Knižná revue. Nemenej obľúbenou bola aj druhá kniha Muž z domu naproti, čo mi prešiel cez rozum.

Jeho posledný román Vitajte v KĽDR sa – už tradične – neodohráva na Slovensku. Tentoraz je zvoleným zahraničím Španielsko a Severná Kórea.

Hneď po prvých stránkach je čitateľovi zrejmé, že pri tejto knižke sa nudiť nebude. Bláznivé situácie sa striedajú jedna za druhou a vrcholia logickým záverom. Napriek zdrvujúcemu tempu, ktoré autor nasadil, dáva čitateľovi aj postavám priestor na vydýchnutie.

V románe sa strieda niekoľko dejových línií, ktoré sú vždy na začiatku kapitoly označené dátumom a miestom, kde sa odohrávajú. Vďaka tomu sa čitateľ v príbehu nestratí.

Marek Boško sa v rozhovore pre internetový portál SME.sk priznal, že si vo svojich knihách dáva záležať na faktografickej presnosti. Je to zrejmé i v tomto románe. Čitateľ nemusí byť odborníkom na španielske reálie, aby pochopil, koľko práce si autor s nimi dal. Nie všetko je však založené na skutočnosti. Autor totiž riadne popustil uzdu aj svojej fantázii. O tom, čo je pravdivé a čo nie, informuje čitateľa hneď v úvode knihy, čím v ňom vyvolá zvedavosť.

Ďalším plusom knihy sú postavy. Napriek tomu, že sa jedná o archetypy podliehajúce klišé, autor sa s nimi dokázal vyhrať po jazykovej stránke tak, aby postavy boli rozlíšiteľné už na základe ich prehovorov. S charaktermi hrdinov príbehu je to rovnaké. Aj keď nie sú si podobní, podliehajú určitému klišé. Tá však nie je na úkor čítavosti. V kontexte románu a dobrodružného žánru, v ktorom Boško píše, je to priam vhodné. Neprekvapí preto, že sa čitateľ zoznámi s takými postavami, akou je zvodná nájomná vrahyňa, neschopní poskokovia či technologický génius v podobe Casalovho syna.

Vitajte v KĽDR nie je hĺbavý román a ani sa ním nesnaží byť. Je to však dielko, ktoré je výborne a svižne napísané. Príbeh ľahko utkvie v čitateľovej pamäti hlavne vďaka bláznivému nápadu, z ktorého vychádza. Nemusíme predsa neustále čítať iba hĺbavé knihy o zmysle života. Môžeme si dopriať aj vtipne napísané oddychovky, ktoré nás dokážu rozosmiať. A to je niekedy veľmi ťažké, preťažké. Rozhodne sa to Markovi Boškovi vydarilo.