Blcha v cirkuse - Paula Sabolová - Malé, nehlučné prekvapenia

Malé, nehlučné prekvapenia

Malé, nehlučné prekvapenia

Paula Sabolová: Blcha v cirkuse, Bratislava, SPN – Mladé letá 2009. Ilustroval Drahomír Trsťan

Je príjemným prekvapením, že sa Paula Sabolová, známa doteraz prozaickými dielami, hlási s básnickým rukopisom, zbierkou poézie pre najmenších. Iste preto, že vedela s dieťaťom vždy stáť tam, kde sa hľadá porozumenie a radosť, pri objavovaní niečoho nového. Tak to bolo v knižke Tréner sa zajtra žení (1979) aj pri Ajko Pavleška Miešajvareška (1983).  

Jej poézia je ľahko zapamätateľná pre tých, ktorí ešte nevedia čítať, poddajná pre tých, ktorí sa s písmenkami zoznamujú. Čítame rýmovo jednoduché rytmické verše, miestami až riekankového typu. Inšpiráciou je detstvo, zdolávanie prvých úloh, kladúcich nároky na detskú samostatnosť, dôverne známe prostredie: zvieratká, hračky... Autorka vedie k vnímaniu sveta ako obrazu osobitnej krásy, rešpektujúc pritom životnú skúsenosť prijímateľa. Na nej stavia aj drobné epické obrázky (Pri jazere, Bojazlivý vetrík, Blcha v cirkuse). O niečo náročnejšie sú básne postavené na vonkajšej podobnosti vecí (Drevená kráľovná, Na prechode). Vydarili sa spontánne detské monológy (Odmena). Nájdeme iba málo lyrických obrázkov, autorka akoby skôr siahala do vnútra vecí, opretá o detskú schopnosť konkretizovať ustálené spojenia či prirovnania a so samozrejmosťou využívať nonsens. A tak je v zhode s predstavivosťou súčasného dieťaťa krtko, čo chce mať v krtinci elektrinu, ježko, čo za jesenné hrušky hreje v zime stromu korene, splašené húsatká, čo prechádzajú na červenú, rieka, čo nesie potok okúpať do mora, či múka, ktorej fúkol vietor do tváre. Do veršov sa dostáva všetko, čo malý čitateľ v tomto veku môže stretnúť, alebo kde sa môže ocitnúť: okolie, príroda, dopravné situácie, nemocnica, cirkus, všetko, čo provokuje fantáziu. Vníma ich dieťa odchované na televízii, technických hračkách a pomocníkoch (mobil, kindervajce, telka, „Mekáč“, Barbi), ostreľované reklamou a formované ekologickou výchovou. Báseň mu pomáha aj v tomto rušnom prostredí objavovať malé, nehlučné prekvapenia, ktoré vyplývajú z individuálneho zmyslového poznávania sveta.

   Sabolovej malý čitateľ je predovšetkým individualita vo vývoji – svet rozoberá i skladá, ale i sám je odkázaný na sebapoznávanie a nápravu zlozvykov, pri čom má dlhodobo najúčinnejšie miesto humor a oslobodzujúci smiech. I úsmev ako pochvala. V knižke je mnoho podnetov na ďalšie rozvíjanie vo fantázii čitateľa a na analogické skúmanie sveta. Provokuje básnika v dieťati a jednoduchou veršovou formou iniciuje aj jeho skrytú tvorivú (básnickú) invenciu.

  Treba sa len potešiť, že si Pavla Sabolová na svoje niekdajšie úspešné pôsobenie v detskej literatúre spomenula a aj po dlhom čase naň úspešne nadviazala.

Magda Baloghová