Vyhľadávanie
Editorky Mária Bátorová – Knut Brynhildsvoll
Bratislava, Spolok slovenských spisovateľov 2001
Stále aktívne slovenské autorky sa po „literárnom zbližovaní“ so susedným Rakúskom podujali zostaviť ďalšiu antológiu s autorkami zo zemepisne vzdialenejšej krajiny, Nórska. Nórsko-slovenská antológia poviedok pod príznačným názvom Ženy a fjordy je ďalším úspechom v snažení o zbližovanie národov a ich kultúr. Tému antológie si autorky zvolili širokú. Tradičný motív prírody a ľudskej prirodzenosti je obohatený o emancipáciu ženy nielen v povolaní, ale aj v partnerskom vzťahu.
Osem nórskych a trinásť slovenských autoriek ponúka širokú paletu krátkych prozaických útvarov – od historickej poviedky Ľuby Hajkovej (Katarína z Bory) po spomienkovú reportáž novinárky a spisovateľky Libuše Mináčovej (Solveigina pieseň). Mária Bátorová sem zaradila svoju poviedku Labuť a on z prostredia Kolínskej univerzity. Videopoviedka Štyri ročné obdobia Jany Bodnárovej upozorňuje na poéziu kolobehu prírody a miesto človeka v nej. Helena Dvořáková odpozorovala príbuznosť pudového správania psa a človeka, keď v rodine pribudne „človečie mláďa“. Široké poňatie témy antológie spĺňa Jesenná záhrada naspamäť Etely Farkašovej. Záhradu vníma ako nepatrný výrez z vesmíru a cez ňu sa stávajú jej „majitelia“ len jeho malou čiastočkou. Podobne zobrazila vlastnícky vzťah k prírode aj Paula Sabolová v poviedke Hora. Tému ohrozenia rás si zvolila Tamara Archlebová (Tigrica), Daniela Příhodová neprestáva veriť v silu ponižovanej a zneužívanej ženy, ktorá sa svojej závislosti od využívajúceho muža dokáže vzoprieť, keď pocíti v sebe zrod nového života (Závislosť). Do antológie prispela témou o nezmyselnosti vojny úryvkom z dlhšej prózy (Vôňa pšenice) rakúska spisovateľka slovenského pôvodu Zdenka Becker. Ostatné poviedky autoriek Jany Šimulčíkovej (Vábenie), Viery Švenkovej (Lom svetla) a Milky Zimkovej (Bez slov) prinášajú vždy pozoruhodný pohľad na ženský život.
Výber poviedok nórskych spisovateliek má spoločného menovateľa – tvrdú realitu. Témou próz Francúzske otvorenie od Vigdis Hjorthovej či Mari Osmundsenovej Povedať nie sú problémy mladých ľudí, ktorí si v dnešnom zhone nenájdu čas ani priestor na normálny vývoj vzťahu či lásky. Takmer naturalisticky vyznieva Koniec cesty od Liv Koeltzowovej v rozprávaní učiteľky, ktorá je zodpovedná za deti na výlete trajektom. Ebba Haslundová (Cesta do Emmáus) analyzuje pohnútky žien, ktoré ich priviedli do literárneho krúžku. Ubíjajúca rutina manželského spolužitia a odvaha ženy s dvoma dospievajúcimi deťmi ukončiť rozpadnutý vnútorný vzťah je témou poviedky Sidsel Moerckovej Nedeľný výlet. Dve ukážky od Björg Vikovej svedčia o jej schopnosti preniknúť do psychiky žien rôznych vekových kategórií a spoločenského i sociálneho zaradenia (Dve dejstvá pre päť žien, Výkrik o pomoc). Margaret Johansenová s humorom stvárnila postavenie úspešnej ženy, ktorá vzburou otvorila oči svojim šéfom.
Výber poviedok slovenských a nórskych spisovateliek svedčí o tom, že ženy obidvoch krajín majú veľa spoločných problémov, hoci rôzne možnosti na ich riešenie. Okrem iniciátoriek tejto antológie (M. Bátorovej a K. Brynhildsvolla), treba vyzdvihnúť aj zásluhu sponzorov (Nórske ministerstvo zahraničných vecí, NORLA) a prekladateľov Michaely Vita, Jany Rakšányiovej, Milana Richtera a z nemčiny Etely Farkašovej).
Elena Ehrgangová
In Knižná revue 2002/7, s. 7
