Bod klamu - Dan Brown - Oddych so svetovými autormi

Oddych so svetovými autormi

Dan Brown

Bod klamu

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005

Preklad Otakar Kořínek

Pre oddaných čitateľov Dana Browna najmä po prečítaní Da Vinciho kódu a Anjelov a démonov môže byť jeho skorší bestseller Bod klamu prekvapením. Brown sa totiž zastarel do ošúchanej témy zákulisia prezidentských kandidátov. Na druhej strane uplatnil viaceré tvorivé postupy (krátke kapitoly, hutná vetná skladba, stupňovanie napätia, aplikácia vedeckých poznatkov v praxi), ktoré pri neskorších románoch vycizeloval a zdokonalil.

 Okrem sprofanovanej témy každý pozorný čitateľ príde na to, že v románe je azda až priveľa akčnosti, hlavní hrdinovia sú neuveriteľne šikovní a vynaliezaví. Majú viacej životov ako mačky. Román akoby bol písaný pre akčný strhujúci filmový thriller. Každé podrobnejšie opísanie nových, zväčša prísne utajovaných technológií, potom pôsobí akomak rušivo. Happyendový záver vyzerá tiež ako úškľabok Hollywoodu.

Našťastie Brown má stále dosť tvorivej invencie. Napríklad podstatnú časť deja umiestnil do mrazivého priestoru Antarktídy. Do priestoru, kde sa zdanlivo nemôže nič udiať. Aby autor večné mrznutie, mĺkvotu a ponurosť miesta činu ešte zvýraznil, na Antarktíde panuje práve polárna noc.

 Tóninou, v ktorej román znie, je etika využívania poznatkov vedy, jej možností prispievať k blahu ľudstva alebo aspoň niekoľkých jednotlivcov. Aj týmto románom, ako aj ďalšími u nás preloženými, D. Brown nahlodáva našu ochrannú kôru, do ktorej sa obaľujeme, aby nám svet priveľmi neubližoval, neodbytnou otázkou: svätí účel prostriedky? Hoci čitateľ drží hrdinom románu palce, aby prežili, autorov fanúšik takmer až do záveru pochybuje, ktoré zlo je menšie a malo by zvíťaziť.

Najväčší Brownov prínos do svetovej literatúry je nepochybne v prístupnom nastolení otázok morálnosti vedy, viery a ich vzájomných interakcií. V tomto komplexe sa mihajú klamstvo, utajenie, ušľachtilé ideály a smrť. Bod klamu exploatuje tieto aspekty, ale na rozdiel od neskorších Brownových románov nevyužíva ich v prekvapivých, ale osvedčených kontrapozíciách.

V slovenských pomeroch aktuálne zarezonujú pasáže knihy o výdavkoch na vedu a techniku, nové technológie a o možnej privatizácii vedeckého sektora. Obhajoba premisy, že výdavky na vedecké odbory skúmajúce vesmír nikdy nie sú vyhodenými peniazmi, aj keď možno desiatky rokov zdanlivo neprinášajú mimoriadny osoh, je v románe povýšená na zásadnú politickú otázku. Naproti tomu prejav senátora Sextona pred jeho podporovateľmi je glorifikáciou voľného trhu, zisku ako hlavného cieľa snáh súkromných firiem, veda by tiež mala byť podriadená trhovému mechanizmu. U nás podobné reči niektorých skupín politikov počúvame už dlhé roky. Iba o komercionalizácii vesmíru sa zatiaľ konkrétne nehovorí, azda preto, že je ešte čo privatizovať. V tejto súvislosti sú mimoriadne zaujímavé, aj keď nie novátorské, Brownove pohľady na prepojenia lobistických záujmových skupín, rôznych firiem a politikov. Kto teda určuje smerovanie sveta? Kolektívny rozum, alebo individualistická chamtivosť?

 Bod klamu nesklame. Ako ktorýkoľvek živý organizmus je nabitý energiou. Je stále v tenzii. Horšie je, že bodov klamu je toľko ako planktónu. Podobne ako planktón svetielkuje. Možno obranne, možno reklamne... Kde v tme medzi myriadami bodov hľadať pravdu? Hrdinovia Brownovej knihy majú pocit, že pravdu musia nájsť, že za jej nájdenie sú zodpovední. Moliére to charakterizoval slovami: "Sme zodpovední nielen za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme". Akurát že akční hrdinovia nikdy nebývajú nezodpovední.

Ľuboš Svetoň