Boh alebo nič - Robert Sarah

„Človek bez Boha nevie,
kam kráča, a prestáva

rozumieť sám sebe.“

Popri vydaniach v dvanástich jazykoch (štyristo
tisíc predaných výtlačkov) vyšlo dielo aj v slo-
venčine – v preklade Jána Tarabu - a v polovici júna
tohto roku ho samotný kardinál prezentoval v Bra-
tislve a Trnave.
 Knihu s desiatimi kapitolami možno vnímať
ako Mojžišove kamenné tabule: prvé tri kapito-
ly majú autobiografi cký ráz a sú zároveň kľúčom
k pochopeniu ďalších siedmich, venovaných hlav-
ným otázkam sociálnej, kultúrnej a duchovnej
scény dnešného sveta.
 Pri celkovom hodnotení diela sú nápadné dve
črty. Prvú konštatuje väčšina čitateľov i kritikov:
ponúka svieži, nepredpojatý a nezaťažený pohľad
na západnú civilizáciu očami človeka, ktorý ju
dôverne pozná, a zároveň dýcha čerstvý vzduch
nevyčerpanej africkej kultúry života. Druhá črta
sa v hodnoteniach neobjavuje, no je pozoruhodná.
Do dnešnej duchovnej a intelektuálnej (i teologic-
kej) vyprahnutosti západného sveta prúdi čerstvý
vzduch hĺbky, vitality a jasu myšlienok skôr z mys-
lenia kresťanského Východu, či už patristického,
alebo veľkých osobností ruského pravoslávneho
kresťanstva (V. Soloviov, N. Berďajev, P. Florenskij,
L. Šestov a mnohí ďalší).
 Robert Sarah, ktorý sa narodil 15.  júna
1945 v Ourous, jednej z najmenších dediniek na
severe Guiney, vyrastal v atmosfére tradičnej afric-
kej kultúry, duchovne formovaný misionármi Kon-
gregácie bratov Ducha Svätého s ich spiritualitou
a obetavosťou typickej zbožnosti európskej ľudovej
viery. Myšlienky kardinála Saraha o hodnotách,
modlitbe či zápase dobra a zla obdivuhodne ko-
rešpondujú so spomínanou východnou tradíciou.
Ten istý duch – i Duch – vanie z úplne odlišných
zemepisných, sociálnych i duchovných prostre-
dí. Je to viac, než zaujímavá súvislosť. Na základe
skúsenosti kardinála Saraha si čitateľ uvedomuje,
že svetom naďalej prúdi a pôsobí obnovujúca sila
ducha, čo je v atmosfére únavy a útlmu vymierajúcej
západnej civilizácie povzbudivé zistenie.
 V slovenskom čitateľovi ožívajú zaujímavé para-
lely aj zo spomienok kardinála Saraha na obdobie
totality v jeho africkej vlasti Guiney, pričom nemož-
no nevidieť zaujímavú zhodu rukopisu totalitných
režimov, ich sľuby o rovnosti a pozemských rajoch,
končiace v krachujúcej ekonomike, všestrannom
úpadku a perzekúcii každého slobodného názoru.
 Z odpovedí kardinála Saraha sála jadrná
duchovná múdrosť, spojená s jednoduchosťou
podania. Jeho názory sú výsledkom životného
nadhľadu a jeho osobného duchovného života
v tichu a modlitbe. Sú však založené aj na hlbokých
vedomostiach. Za zmienku stojí, že Robert Sarah
študoval na vynikajúcej Gregoriánskej univerzite
v Ríme a na Pápežskom biblickom inštitúte, nie-
koľko semestrov priamo v Jeruzelme, pričom téma
dizertačnej práce tohto chlapca afrického vidieka
bola „Biblická exegéza 9. – 11. kapitoly proroka Iza-
iáša vo svetle semitskej lingvistiky na báze porov-
návania jayzkov severozápadnej jazykovej skupiny:
ugurčiny, feničtiny a púnčiny“. Medzi riadkami si
možno vyskladať aj kardinálovu znalosť klasických
mystických autorov, veľkých autorov patristického
obdobia i súčasných spisovateľov, najmä z franko-
fónnej oblasti. Kardinál hovorí z osobnej skúse-
nosti, keď tvrdí: „Rozhodujúce okamihy v živote
sú výsledkom nesmierne dlhých hodín, strávených
v modlitbe a adorácii. V nich sa rodí podstata bytia,
ony individuálne formujú identitu človeka, vďaka
nim sa ľudská existencia zakoreňuje v nadpriro-
dzenom tajomstve.“
 Kardinál Sarah, ktorý sa v spomienkach, ale aj
v hodnoteniach často vracia na svoj rodný konti-
nent, si myslí, že „Afrika môže svojím skromným
dielom prispieť k obnove chápania religiozity v du-
chu, ktorý je jej vlastný. Africký ľud môže vďaka
svojej nevinnej prostote pomôcť spoločnostiam,
ocitajúcim sa v kríze, aby sa stali pokornejšími,
rozumnejšími, aby viac rešpektovali život a aby sa
citlivejšie správali k prírode. Afrika dobre vie, že
Boh odpúšťa vždy, človek niekedy, príroda nikdy.“
 Robert Sarah hodnotí všetky problémy zo spolo-
čenského i cirkevného života očami vzťahu človeka
k živému Bohu. Nerobí to z lojality k inštitúcii, ktorú
reprezentuje, ale na základe výsledku vlastnej
skúsenosti a meditácií. Ako refrén sa v rôznych
obmenách opakuje jeho tvrdenie: „Človek bez Boha
nevie, kam kráča, a prestáva rozumieť sám sebe“.
Tým nestavia medzi ľudí so zmyslom života auto-
maticky len kresťanov. Na základe svojej africkej
skúsenosti verí v prirodzenú religiozitu človeka,
z nej vychádza a na ňu apeluje. V názoroch na
vnútrocirkevné problémy je priamy a kritický. Aj
za nimi vidí hlavnú príčinu v oslabení alebo stra-
te osobného vzťahu k Bohu, pretože „bez Boha si
človek vytvára Cirkev na svoj obraz, podriadenú
jeho momentálnym malicherným potrebám alebo
nerealizovaným chúťkam“.
 Z mnohých vyjadrení kardinála Saraha vyplýva,
že byť politicky nekorektný – v dnešnom zavádza-
júcom chápaní tohto termínu – je priamo úmerné
vernosti evanjeliu a odvahe vydávať svedectvo prav-
de: „Cirkev bude počas celej svojej existencie kon-
frontovaná s ideologickými klamstvami“. Z jeho úst
zaznievajú viaceré kritické pohľady. Stačí spomenúť
jeden z nich: „Dovolím si povedať, že kolonizácia
Afriky a Ázie zo strany západného sveta pokračuje,
a dokonca násilnejším a zvrátenejším spôsobom,
pretože má podobu vnucovania falošnej morálky
a klamných hodnôt“. Na margo civilizácie, ktorú
chce svojou knihou nielen kritizovať, často kon-
štatuje v duchu jedného z jeho tvrdení: „Nazdávam
sa, že vážnou hrozbou pre súčasný svet je obrovská
sila Západu v ekonomickej, vojenskej, technickej
a mediálnej oblasti. Ak sa nevráti ku Kristovi, strhne
do priepasti pohanstva celý svet.“ Je na čitateľovi,
nakoľko bude s kardinálovými faktami a názormi
súhlasiť a nakoľko polemizovať. Jeho radikálny
názor, zahrnutý v názve knihy – Boh, alebo nič –
nepotvrdia ani nevyvrátia subjektívne názory, ale
objektívny dejinný vývoj.