Boh, krátka história - John Bowker - Duchovné inšpirácie

Duchovné inšpirácie

Duchovné inšpirácie

John Bowker: Boh - krátka história

Bratislava, Ikar 2004

Preklad Anna Rácová (verše Jana Kantorová-Báliková)

  Kniha anglického graduovaného univerzitného odborníka na religiozitu zaiste nie je určená teológom, filozofom a špecialistom, ale ani špekulantom a povrchne veriacim. Suma jej vedomostí a pútavý publicistický štýl ju však predurčujú pre tých, čo sa chcú zoznámiť s Bohom nie ako cieľom hľadania, ale ako s hľadaním samým. Je v tom dosť podstatný rozdiel, ale aj ponuka nezvyčajného kultúrneho dobrodružstva, ktoré pre čitateľa predstavuje komplex príťažlivo podaných informácií o stave viery v rozličných civilizáciách, obdobiach ľudských dejín a regiónoch sveta a posunoch v chápaní tohto fenoménu na rozličných peripetiách ľudskej odysey. Sám autor na to v tomto zmysle hneď upozorňuje, aby nevznikli zbytočné nedorozumenia: „Nie je vyčerpávajúcou históriou všetkého, čo si ľudia mysleli o Bohu a čo o ňom verili, ani nezaznamenáva všetky príbehy, ktoré sa o ňom povedali. Namiesto toho som opísal, ako ľudia dospeli k vlastným objavom Boha, ako rozvinuli a zmenili naše chápanie toho, kto a čo je Boh, a ako sa Boh stal pre nich skutočný.“

  Netradične koncipovaná kniha inšpirovaná vydavateľstvom Dorling Kindersley po úvodných kapitolách obsahujúcich chronológiu, spôsoby prejavovania náboženského citu a jeho odraz v kultúrnom bohatstve civilizácií a národov sa venuje najväčším náboženským hnutiam sústredeným v konkrétnych zemepisných regiónoch: India s jej hinduizmom, Ázia s budhizmom a Blízky východ s expanziou Abrahámových náboženstiev do celého sveta najmä prostredníctvom kresťanstva. Autor nielenže opisuje konkrétne prejavy náboženského cítenia a jeho vplyv na premenu vonkajšieho sveta, ale pristavuje sa pri špecifických javoch, erudovane, ale nikdy nie suchársky, ich charakterizuje a triedi. Čitateľ teda dostáva naozaj adekvátnu predstavu o tom, čo náboženstvo je, ale i tom, že je akousi permanentnou konfrontáciou ľudského charakteru s nekonečnosťou, ktorú nemožno pochopiť, končiacou sa povedzme najnovšími smermi teológie oslobodenia. Čitateľ v každom prípade dostane spoľahlivú informáciu o tom, z čoho vzniká potreba Boha a o premenách jej reprezentácie v ľudskom vedomí, a ostáva na ňom, či si pre seba ponechá kultúrny odkaz týchto procesov, alebo či ho povýši na vlastné hľadanie. Lebo ľudských život je vlastne vždy len hľadaním Boha.

-ah-