Vyhľadávanie
Rafinovaná naivita
Barbara Pribylincová: A boh stvoril muža..., Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2010
Ľahučko plynúce rozprávanie o láske, hriechu, vine, treste a odpustení ukrýva hlbší, miestami možno ironický podtón, ale obratne maskovaný naivitou rozprávačky. Milovníčka Angeliky žije tak, akoby rodné Piešťany boli Parížom. Ilúzia splýva s realitou a schéma „steelovsky“ ladenej romance s vážnejšie mienenou výpoveďou, určenou vnímavým čitateľom.
No akokoľvek sa autorka štylizuje a pohráva s jednoduchosťou a triviálnosťou, prezrádza podstatu hutnosťou slova, nenápadne, nezáväzne, no výrazne prítomnou informačnou nasýtenosťou textu v esteticky zaokrúhlenom celku, v ktorom je máločo zbytočné.
Všetko sa končí dobre, ako sa na romancu patrí... No všeličo je inak...
Pribylincová rozbíja triviálnu schému zvnútra hrotmi duchaplných mikropoínt, ale i zámerným narúšaním štylistickej jednoliatosti textu. Jednoduchý rozprávací štýl sa strieda s referenčným, slovníkovým, náučným; rozprávačka cituje a cituje sa, ilúzia celistvej fikcie sa stráca. Naivná rozprávačka, obyčajná zdravotná sestra a hriešnica, je, totiž, na rozdiel od väčšiny romancí presne a poctivo časopriestorovo ukotvená. Novela pôsobivo približuje atmosféru miest, kde sa odvíja: Piešťan, Bratislavy i Zemplína.
Podobne ako v predchádzajúcich prózach ponúka autorka čitateľom vyčírený výťažok, podstatu z tvaru romance. Ale priaznivkyne Steelovej a Keleovej-Vasilkovej príbeh prijať nemôžu – je vyrozprávaný príliš rýchlo, netransparentne, vyžaduje od čitateľa spoluprácu a schopnosť domyslieť si okolnosti i pozadie. Nedostatočne rozvláčny, nie ukričaný, ale nevtieravý, prešumí pomimo. O možný komerčný úspech sa autorka pripravuje aj nadmernou otvorenosťou. Hoci jej hrdinka pácha nemravnosti, nekajá sa. V cieľovej skupine čitateliek romancí jej rafinovaná naivita vyvoláva rozpaky: Je dobrá alebo zlá? Kto je tu dobrý a kto zlý? Komu máme držať palce a s kým sa môžeme/máme/musíme stotožniť?
Ak knižka neponúka odpovede na tieto otázky, neostáva než zavrieť ju a odložiť naveky niekam z dohľadu. Našťastie je tenká, útla, ľahko sa stratí. Hutnosť textu si tak v konečnom dôsledku získa len hutnú skupinku kultivovanejších...
Pribylincová má postreh a vie textu dodať nielen duchaplnosť a poetickosť, ale i kultivovaný eros a nenásilnú poéziu.
Knižka je venovaná Rogerovi Vadimovi a presýtená atmosférou šteklivej hravosti francúzskej kinematografie päťdesiatych a šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ako i dotykom dobovej literatúry (Francoise Saganová a.i). Estetická hodnota susedí s naivitou, ktorá však vie byť (u Gabriele Mercier ako Angeliky, rovnako ako Gerarda Phillipa v role Fanfána Tulipána) neodolateľná.
Nič prudko filozoficky hĺbavé, no predsa - umne, precízne zhotovený šperk zrkadlí prinajmenšom zaujímavé súvislosti a odkazy, vyzývajúce k ďalším pohľadom a čítaniam.
Miloš Ferko
