Vyhľadávanie
Príbeh ako memento
Dávid Huban: Bol som mladý a chcel som žiť
Bratislava, Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry 2004
Kniha Bol som mladý a chcel som žiť patrí k tým, pri ktorých sa v čitateľovi opakovane vynára želanie, aby to, o čom autor vypovedá, nebolo (nemohlo byť) skutočnosťou, ale zlým snom, desivým produktom zvrátenej fantázie. Žiaľ, autobiografický príbeh Dávida Hubana sa skutočne stal: reálny je jeho protagonista a aj ostatné postavy, členovia rozvetvenej rodiny, priatelia, známi. Rovnako, ako boli reálne deportácie Židov (aj zo Slovenska), koncentračné tábory, fyzické a psychické utrpenie nespočetných obetí rasovej nenávisti, mučenie a smrť ľudí, ktorí sa ,,previnili” iba tým, že sa narodili ako Židia...
Naozaj ťažko uveriť, čím všetkým musel prejsť mladý chlapec z prešovskej židovskej rodiny, s akou húževnatosťou prekonal všetky neľahké prekážky, kým si zachránil život. Na rozdiel od beletristických kníh, ktoré tiež tematizujú život Židov na Slovensku (napríklad od Šloma Breznitza, Magdalény Lipscherovej či Kataríny Winterovej), príbeh Dávida Hubana je situovaný sčasti na Slovensku a sčasti v Maďarsku. Autor sa totiž ako mladý chlapec rozhodol uniknúť pred nebezpečenstvom, ktoré hrozilo jemu a jeho súkmeňovcom v rodnom Prešove, do Maďarska – v spočiatku opodstatnenej nádeji, že maďarský štát, napriek tomu, že bol spojencom fašistického Nemecka, nevydá Hitlerovi svojich židovských spoluobčanov. Tak sa Dávid ako ilegálny utečenec ocitne v Budapešti, spoznáva útrapy spojené s večným ukrývaním, s častým striedaním podnájmov a zamestnaní, s panickým, ochromujúcim strachom, že odhalia jeho falošnú identitu a za svoj ilegálny pobyt ponesie tie najtvrdšie následky. Po zhoršení politických pomerov a narastaní (aj oficiálnych) protižidovských nálad v Maďarsku sa Dávid dostáva do tamojších koncentračných táborov, kde zakúša nesmiernu krutosť maďarských žandárov a dozorcov. Napokon sa mu pošťastí zachrániť sa, pomocou sionistickej organizácie vycestovať do Izraela a po prežití holokaustu sa pokúsiť o novú budúcnosť...
Kniha Dávida Hubana sa nečíta ľahko, človeku sa nechce veriť, že v krajinách v strede Európy dochádzalo k podobným ukrutnostiam. Tento príbeh tvorí súčasť (aj) našej histórie, no treba hovoriť tiež o tom, že práve u nás, v krajine, ktorá – síce pod tlakom - vydala okolo 60 tisíc Židov napospas tragédii, sa našli ľudia, ktorí prejavili svoje antifašistické postoje, osobnú odvahu účasťou v Slovenskom národnom povstaní alebo aspoň podporovaním jeho aktérov (Huban mu venoval v knihe niekoľko pasáží). Memoárová próza Bol som mladý a chcel som žiť, sa naozaj nečíta ľahko, napriek tomu by ju mala spoznať najmä mladšia generácia, ako isté (aj v súčasnosti aktuálne) memento.
Etela Farkašová
