Vyhľadávanie
Slavo Kalný
Bombardovanie Apolky
Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2007
Skúsený autor literatúry faktu Slavo Kalný otvára čitateľovi nielen príbeh jedného tragického dňa v živote Bratislavy – 16. júna 1944, keď spojenecké letectvo bombami zničilo podstatnú časť rafinérie Apollo a zahynulo pri tom vyše dvesto ľudí, ale aj pohľad na celý dramatický úsek našich dejín. Atraktívnu tému obohacuje dôkladným archívnym výskumom a opiera sa aj o spomienky pamätníkov. Hlavnou postavou tohto príbehu je Beatrix (Trixi) Čelková – „najmladšia špiónka Európy“.
Protagonistami prológu sú okrem Trixi aj jej teta Hrubišková, odvážna Biela pani, konšpiratívna prevádzačka vojakov z Čiech na Západ a v čase SNP najmä Francúzov na povstalecké územie, a profesor MUDr. Karel Koch, vedúca osobnosť ilegálnej odbojovej skupiny Justícia. Pätnásťročná Trixi odchádza po rozpade ČSR so svojím otcom, Čechom Janom Pospíšilom, do Prahy. Jej teta ju uvedie do prostredia filmových ateliérov na Barrandove. Kalný ukazuje zložitú situáciu českých umelcov v protektoráte. V čase heidrichiády ich Nemci prinútili k „defilé poníženia“, keď museli manifestovať vernosť tretej ríši na zhromaždení v Národnom divadle. Trixi sa podarí uniknúť z horúcej pražskej pôdy späť do Bratislavy, kde sa zoznámi s ilegálnymi aktivitami skupiny prof. Kocha a na „prikázanom“ pobyte vo Vysokých Tatrách sa zoznámi s elegantným prokuristom Vojtechom Čelkom, svojím budúcim manželom. Neskôr ako zamestnankyňa Apolky, ktorá sa zmenila na nemecký strategický podnik, získa prostredníctvom svojho šarmu a perfektnej nemčiny podrobné informácie o výrobe, o cestách ropných tankerov, fotografie objektov a podieľa sa tak na prípravách na jej zničenie. Autor v tejto časti knihy prináša aj podrobnú históriu rafinérie Apollo, ktorá vznikla v roku 1895, po vzniku Slovenského štátu v nej dominantný podiel získala nemecká IG Farbeindustrie a na jar 1944 spracovávala a dodávala nemeckej vojnovej mašinérii až 190 tisíc ton ropy. Preto spojenecké velenie rozhodlo o jej bombardovaní. Autor na základe dobových materiálov podrobne zaznamenáva bombardovanie závodu a jeho tragické následky. Celú udalosť zhŕňa do dvoch výstižných viet: „Ranená Bratislava sa modlila a preklínala nezmyselné bombardovanie. Živá Bratislava bola rada, že prežila a zbombardovaná Apolka už nedá Nemcom ani liter benzínu.“ Trixi neprežíva len pocit špionážneho triumfu, ale aj hlbokú traumu nad dielom skazy – ktoré bolo rozsiahlejšie a strašnejšie ako len nevyhnutné vyradenie rafinérie z prevádzky.
V záverečných kapitolách knihy Kalný sleduje strastiplné povojnové osudy členov ilegálnej občianskej skupiny Justícia. Prof. Koch sa ako predstaviteľ demokratov stal najskôr predsedom mestského národného výboru Bratislavy, ale v roku 1951 ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na doživotie (odsedel si 14 rokov), jeho rodinu vykázali z mesta. Krátko po okupácii roku 1968 emigroval do Kanady, vzápätí meno tohto skvelého lekára, gestora starostlivosti o zmrzačené deti a zakladateľa slávneho sanatória, vymazali zo slovenskej histórie. Trixi sa čiastočne podarí uniknúť komunistickému prenasledovaniu: s manželom sa odsťahuje sa do Trenčína, kde rodina vlastní modernú kníhtlačiareň s obchodom, po likvidácii rodinného podniku odmietne ponuku britského konzula na odchod do emigrácie, venuje sa rodine a nakoniec pôsobí ako zdravotná sestra na onkológii v trenčianskej nemocnici. Zaujímavý osud najmladšej špiónky Európy uzatvára autor rozhovorom s jej synom MUDr. Jurajom Čelkom.
Čitateľsky príťažlivé dielo Bombardovanie Apolky vyšlo v prestížnej Marenčinovej edícii Bratislava – Pressburg doplnené početnými autentickými dobovými archívnymi i rodinnými fotografiami.
Anton Baláž
