Vyhľadávanie
Tiene partnerstiev
Vladimíra Komorovská: Bonvivánske chiaroscuro, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2010
Úspešná prekladateľka francúzskej literatúry, ale tiež zostavovateľka dvoch antológií slovenských spisovateliek (Keď sa ženy odhalia, Keď život šplechne do očí) a autorka kníh Všivavé osudy (2008) a Papendeklová idylka (2009) prináša na slovenský trh v poradí už svoju tretiu knižku s exotickým a hlavne krkolomným názvom Bonvivánske chiaroscuro. Práve talianske slovíčko chiaroscuro (t.j. šerosvit), akoby načrtlo atmosféru dvanástich poviedok: ide o životné príbehy (predovšetkým) ženských hrdiniek, ktoré spája osudové stretnutie s mužom s príznačným menom Bohém. Ten však do ich života nevniesol očakávanú osudovú lásku, ale sivý tieň komplikácií a trápenia.
Komorovská zbierku rámcuje dvomi príbehmi, v ktorých sa rozprávačom stáva mužský hrdina – v prvej poviedke už spomínaný Bohém, muž sebavedomý, veselý, no tiež sebecký a neviazaný a v poslednej jeho syn Hortenz, ktorého splodil s jednou zo svojich desiatich partneriek. Autorka každej z postáv venovala priestor na vyrozprávanie svojho príbehu. Prostredníctvom desiatich ženských výpovedí sa dozvedáme nielen o ich osude, ale spoznávame tiež Bohémov charakter. Príbehy sa vzájomne preskupujú a čitateľ nadobúda dojem, že vidí film, v ktorom sa vymieňajú hlavné postavy a on sa stáva vševedúcim pozorovateľom udalostí, pretože pozná názory, myšlienky i pocity všetkých zúčastnených.
Autorka ozvláštnila text i z jazykového hľadiska. Pri menách postáv čerpala predovšetkým zo sveta botaniky: Orchidea, Podenka, či Trvalka. No nešlo tu len o čisto náhodný výber. Autorka sa priklonila k latinskému nomen omen, pretože kým Orchidea bola kubánska študentka a jediná žena, s ktorou prelietavý Bohém prežil úprimný a čistý ľúbostný vzťah, Trvalka bola len akousi medzizastávkou v Bohémovom živote, no tiež jedinou trvácnou istotou, ku ktorej sa Bohém vracal znovu a znovu, aby si liečil svoje zahanbené ego. Jedinou právoplatnou ženou v jeho živote bola manželka Kvargla, ktorej meno zase charakterizuje jej tučnú postavu.
Jednotlivé texty sú charakteristické absenciou interpunkcie, teda i niekoľko stranovú poviedku tvorí sled viacerých myšlienok, ktoré sú však graficky len jednou vetou. Čitateľa to však neruší. Autorka často pracuje s veľkým množstvom digresií, čím text ozvláštňuje o opisy exotických miest (napr. komunistická Kuba) alebo necháva čitateľa nahliadnuť nielen do súčasného psychického stavu hrdinov, ale sa tiež retrospektívne vracia do ich minulosti.
V zbierke dominujú motívy samoty, dezilúzie, hnevu, sklamania a stroskotaných vzťahov. Komorovskej tretia kniha je teda iná, ako knihy niektorých slovenských spisovateliek, ktorých románové vzťahy končia harmonicky. Bonvivánske chiaroscuro zobrazuje partnerský vzťah, v ktorom chýba porozumenie, láska. Niektoré pasáže sú až naturalistické a autorka sa nevyhýba ani téme interrupcie a sexu.
Zvláštny titul knihy v sebe ukrýva celkom dobre zvládnutý text, ktorý zaujme skôr ženskú časť čitateľstva.
Jana Kopčová
