Borges ústne - Jorge Luis Borges - Od nacionalizmu k filozofii času

Od nacionalizmu k filozofii času

Od nacionalizmu k filozofii času

Jorge Luis Borges

Borges ústne

Bratislava, Kalligram 2005

Vydanie výberu Borgesových esejí v slovenčine je malým literárnym sviatkom. Veď tomuto velikánovi, ktorý ako prvý výrazne prekročil rámec latinskoamerickej literatúry, má naša kultúra ešte čo splácať. V deväťdesiatych rokoch síce vyšli výbery z jeho prozaickej i básnickej tvorby, ale esejistika – jeden z pilierov jeho tvorivého bytia – zostávala nášmu čitateľovi pomerne neznáma. Pritom je neobyčajne rozsiahla, veď Borges sa venoval rozvoju tohoto žánru celkom vedome a prioritne po celý život.

Trošku prekvapuje, že výber, ktorý zostavila skúsená hispanistka Paulína Šišmišová, nesie pečať niekedy až ťažko pochopiteľného subjektivizmu. Váhal by som nazvať ho reprezentatívnym. Začína sa dvoma esejami z knihy Pátrania (1925). Borges vydal v dvadsiatych rokoch tri zbierky esejí, no od všetkých sa neskôr dištancoval a odmietol ich zaradiť do svojho trojzväzkového súborného diela z roku 1974. Prvým esejistickým dielom, ku ktorému sa Borges hlásil, je kniha Evaristo Carriego z roku 1930, no v tomto výbere z nej nič nenájdeme. Zostavovateľka označuje knihy, z ktorých čerpala, za základné, pričom však nerešpektuje Borgesovu mienku. Nie je tu zaradená ani taká slávna esej ako Dejiny tanga. Výber sa zameriava na literárne a metafyzické problémy, ktoré boli dvoma veľkými autorovými láskami. Z tohto hľadiska možno knihu označiť za tematicky kompaktnú. Borges sa vo svojej tvorbe postupne prepracovával od „mýtov predmestí“ k filozofii času, od nacionalizmu k fascinácii idealistickými filozofickými systémami. Tieto otázky sa stali aj živnou pôdou pre jeho poviedkovú tvorbu a poéziu. Preklad týchto textov bol bezpochyby mimoriadne náročnou prácou, keďže Borgesov esejistický štýl sa vyznačuje nenapodobiteľnou presnosťou, koncíznosťou a lakonickosťou, hľadaním ideálu, ku ktorému sa prepracovával po celý svoj život. Jeho jazyk je fenomenálny a ťažko preložiteľný. Táto knižka dôležitým spôsobom zapĺňa medzeru v poznaní Borgesovho diela , aj keď ani zďaleka nevyčerpáva mnohorakosť jeho esejistickej tvorby.

Eduard Chmelár