Vyhľadávanie
Bratislava, ikar 2012
„Svet plný unavených myšlienok / Zemeguľa zabalená v staniole fučiacich áut / Niet kam ujsť pred touto slobodou / Niet slobody ktorá tu už nebola“ – píše v jednej z básní Kamil Peteraj. Z veršov cítiť lakonickosť, ich rytmus je konštatačný akoby bez života – tieto slová majú v sebe definitívu, smútok básnika, ktorý spoznal už dosť na to, aby vedel, že optimizmus je len prechodný sebaklam… Alebo to tak nie je?
Najnovšia kniha básnika a textára Kamila Peteraja s ilustráciami Martina Augustína obsahuje čítavé básne s tradičným zázemím jasnej myšlienky a koncíznej výpovede. V porovnaní s predchádzajúcou tvorbou je však autor viac obrátený na spoločnosť ako do seba, a tak máme po dlhom čase možnosť čítať aktuálnu občiansku lyriku! Je to určite zaujímavá kontra voči väčšine súčasných básnikov poskrývaných do nepreniknuteľnej subjektivity. Na druhej strane, každá spoločensky angažovaná poézia nesie postoj, a ten môže niekomu vyhovovať a niekomu nie. Kamil Peteraj ho má vyhranený: kritický voči povrchnosti, zbabelosti, klamstvu, manipulácii a odcudzeniu. Zároveň s touto aktívnou časťou postoja vyslovuje aj tú pasívnu, teda pesimizmus, obavy, rozčarovanie nad človekom, súčasnosťou. Je v tom kus skúsenosti, bilančnej múdrosti vyrobenej životom a vlastným videním vecí, preto tu má svoje miesto aj morálka/Boh a jej/jeho deficit. Nuž, nejde o veľmi hravo lyrického Peteraja, naopak, jeho novinka je vážnym filozofickým vyjadrením, sledom zamyslení, v ktorých sa cez sivý filter ľudských pokleskov aj vlastných protirečení snaží predsa len dočiahnuť číru krásu. Tento zámer je zduplikovaný ilustráciami Martina Augustína, ktorými knižka aj navonok, výtvarne, získava estetický rozmer. Pred čitateľom sa tak vcelku ústretovo otvára cesta súhlasu, nesúhlasu či polemiky…
