Recenzia
Jana Túry Kopčová
07.05.2009

Bosorky a čarodejnice. Dejiny prenasledovania - Nigel Cawthorne

Nigel Cawthorne

Bosorky a čarodejnice. Dejiny prenasledovania

Bratislava, SPN – Mladé letá, 2008

 

Po Viliamovi Apfelovi a jeho knihe Čas služobníkov diabla (Matica slovenská, 2008) prichádza na slovenský knižný trh ďalšia publikácia týkajúca sa čarodejníctva od Nigela Cawthorna: Bosorky a čarodejnice. Dejiny prenasledovania (Mladé letá, 2008). Tentokrát úspešný autor kníh Najväčší tyrani a diktátori v dejinách, Najväčší vojvodcovia v dejinách, ale i kontroverzných publikácií Sex a lásky pápežov, či Sex a lásky prezidentov obrátil svoju pozornosť na historicky staršie obdobie 15. – 17. storočia. Kniha predstavuje súpis autentických procesov čerpajúci zo súdnych zápisníc, písomných svedectiev, listov, priznaní a zápisov z vypočúvania mučených osôb. Sám autor pripomína, že svoj názor na dobové procesy v texte neuvádza, aby neovplyvnil čitateľa.

Publikácia je systematicky rozdelená na kapitoly zachytávajúce jednotlivé krajiny, v ktorých prebiehali krvavé procesy proti údajným čarodejniciam. Začína Anglickom, spomenie tiež smutne známe americké mestečko Salem, pokračuje Francúzskom, kde autor neobišiel príbeh Jany z Arku, Nemeckom, Škandináviou, Španielskom, Talianskom, Škótskom, Írskom a končí Normanskými ostrovmi. Všetky spomenuté krajiny boli známe tvrdými bojmi proti bosoráctvu. Jednotlivé procesy sú v kapitolách zaznamenané s faktografickou presnosťou, nechýba presný dátum a mená všetkých zúčastnených. Príbehy sú doplnené fotografiami, rytinami, či maľbami. Autor sa zameral predovšetkým na pasáže, ktoré sú príťažlivé pre čitateľa – obžaloba, bosorácke činy, týranie, smrť. Dôvody, pre ktoré boli „čarodejnice“ týrané a neskôr usmrtené boli viac než absurdné. Týranie bolo premyslené tak, aby sa i ten najstatočnejší človek priznal k lietaniu na metlách, urieknutiam, či k sexuálnym orgiám s diablom. Smrť predstavovala vykúpenie. Neprávom obvinení boli samozrejme predovšetkým ľudia z okraja spoločnosti. Zo smrti obvinených žobrákov, mrzákov a rozvedených žien získala cirkev nemalé statky. Procesy sa však vymkli spod kontroly i najvyšším cirkevným hodnostárom a panovníkom. Napríklad španielska inkvizícia bola taká krutá, že proti nej zakročil sám pápež. No neuspel a sám bol obvinený z čarodejníctva.

Najzaujímavejšia a trochu odlišná kapitola z Cawthornovej knihy nesie názov Pôvod honby na čarodejnice. V nej sa vysvetľuje pôvod čarodejníctva, ktoré vzniklo v krajinách Stredného východu, no v tomto období sa akceptovalo ako bežná súčasť života. Trestali sa len tie čarodejnice, ktorých cieľom bolo ublíženie iným ľuďom. Autor tu spomína i rád templárov, manichejcov, valdéncov a katarov, ktorých ziskuchtivá cirkev považovala tiež za kacírov. Cawthorne v tejto kapitole venoval dostatok priestoru príručke známej pod názvom Kladivo na čarodejnice od Jakuba Sprengera, dekana kolínskej univerzity a Heinricha Kramera, profesora teológie na Univerzite v Salzburgu. Táto kniha sa stala bibliou inkvizítorov slúžiacou na identifikáciu bosoriek a ich trestanie.

O mágiu, povery a čary sa ľudstvo zaujímalo od nepamäti. A nie je to inak ani v súčasnosti. Rozdiel spočíva len v pohľade na tieto tajuplné javy. Súčasný čitateľ pri čítaní o procesoch s bosorkami v 15. – 17. storočí nepochybne krúti hlavou nad krutosťou doby. No v každom historickom období jestvovali prenasledovatelia a prenasledovaní. Ktovie, kto nahradí v 21. storočí prenasledované čarodejnice.

Jana Kopčová