Vyhľadávanie
Mariana Hansteinová: Botero, Praha, Taschen/Slovart 2008. Preklad Irena Ellis
Fernando Botero (1932), ktorý je spolu s Gabrielom G. Márquezom najslávnejším protagonistom súčasnej kolumbijskej kultúry, má výrazne čitateľný rukopis. „Nie, nemaľujem tučných ľudí“, hovorí azda najčastejšie. Jeho obrazy sú však charakteristické práve zámernými deformáciami proporcií ľudských tiel, ich predimenzovaním paradoxne dosahuje zvláštny pokoj a harmonickú náladu.
Jeho cesta na výslnie novodobej výtvarnej kultúry začala v kolumbijských Andách, v Medellíne, kde pre miestne noviny realizoval svoje prvé ilustrácie. V roku 1951 odišiel do hlavného mesta Bogoty, kde sa úspešne prezentoval na výstavách a vďaka peniazom získaným z predaja, mohol cestovať do Európy. Tu po návštevách Barcelony, Madridu a Paríža odchádza do Florencie, kde sa zapísal na štúdium na Accademia San Marco. V najslávnejších galériách starého kontinentu objavuje majstrov renesancie – Piera della Francesca, Leonarda da Vinciho, Andrea Mantegnu a maliarov 17. storočia – najmä Diega Velázqueza. Renesancia ho zaujme svojím zmyslom pre jednoduchosť, geometrickú kompozíciu, symetriou a kľudom. Aj vďaka jej princípom, ktoré si osvojoval vytrvalým štúdiom Bernarda Berensona pochopil, že najmä pomocou dokonalej maliarskej techniky je možné priblížiť sa k ideálu maľby.
Botera poznáme ako majstra parafrázy. Jeho zaujatie, možno až posadnutosť starými majstrami mu napodiv umožňuje, a to mimo hlavných prúdov výtvarného umenia, vytvoriť špecifickú, vysoko uznávanú platformu latinskoamerického maliarstva. Svoje princípy využíva aj v sochárstve, jeho typické bronzové figúry, ktoré boli vystavené na Champs-Elysées v Paríži, pozdĺž Park avenue v New Yorku alebo na Piazza della Signoria vo Florencii, tvoria súčasť výtvarného umenia našej doby.
Botero žije striedavo v Paríži, New Yorku, Monte Carle a v talianskej Pietrasante. Patrí k najznámejším žijúcim výtvarným umelcom na svete.
-ľp-
