Vyhľadávanie
Skvelý epik, slabší mysliteľ
Andrzej Sapkowski
Boží bojovníci
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Preklad Karol Chmel
V tomto zväzku Sapkowského trilógie sa hrdina Reynevan pozvoľna prediera husitskou Prahou a svetom, ale aj jazykom. Autor hýri odlišnými štýlmi, podmienenými geograficky i sociálne. Boží bojovníci boli preto iste veľmi tvrdým prekladateľským orechom, a tak sa nemožno čudovať výrazom ,,kde sa to v ňom pomestí“ (s. 54), na nasledujúcej strane strašia ,,obecné“ pomery (namiesto všeobecných), hrdinovia majú hlad ako krokodíl, a nie ako vlk, krv sa leje ako z vedra a Praha je popoľštene mestom stoličným, nie hlavným. Mnoho, pravda ide na vrub silenej autorovej aktualizácie. Napriek postmodernistickému prelínaniu a stieraniu hraníc výraz „pred revolúciou“ v súvislosti s husitskými nepokojmi zaváňa Zdeňkom Nejedlým. Rovnako cudzorodo vyznieva „prekalkulované renomé“ v krčme 15. storočia. Miestami je táto Sapkowského hra nepochopiteľná. Množstvo reálií a presných opisov zľahka utopí jedným výrazom, takže kulisy v zdesenom úžase strácajú plastickú živosť.
Sapkowskému totiž nanešťastie nestačí, že má sienkiewiczovský rozprávačský talent. On by chcel byť Ecom, teda presnejšie aj Ecom. Podobne ako Eco by chcel vykresliť epochu vo sváre ideí, chcel by vytvoriť „poľské Meno ruže“ a zároveň si ponechať priestor na humor. Vonkoncom však nie je vedeckým typom, aj keď poctivo nazhŕňal hromadu historického materiálu a dokonale sa naučil domácu úlohu. Oslnený množstvom nových informácií sa s nimi pohráva, vtipkuje s nimi ako študent. Pritom spontaneita jeho rozprávania, dusená vysvetľujúcimi pasážami, kvíli. To, čo pán profesor Eco hladko do textu popretkával, u Sapkowského trčí na všetky strany ako slama z topánok. Filozofické dišputy sú len primitívnym jarmočným táraním o tom, čo autor prežul, no ešte, aj napriek miestami bystrým politickým postrehom, nestrávil.
Veľká škoda. Pretože v pasážach, kde Sapkowski opúšťa históriu, je opäť sám sebou. Ponorený do oparu čírej epiky a fantastiky si s nami robí, čo chce. Pri čítaní súboja Vtáka s Vlkom vás nemôže nezamraziť. Rovnako presvedčivé sú opisy krčiem a vyvrheľov, vzápätí však narušené násilnou pseudofilozofickou aktualizáciou autora. Ústami postáv vnáša do príbehu pohľad človeka zo začiatku 21. storočia.
Tam, kde Sapkowski ponecháva príbeh prirodzene plynúť, je silný. Tam, kde sa usiluje premýšľať či poúčať, vzbudzuje prinajmenšom rozpaky. Presviedča nás, že epik nemusí byť mysliteľom. Bolo by však dobré, keby si to uvedomil.
Po rozpakoch v českom prostredí dej Božích bojovníkov ožíva v Sliezsku v slede únikov, útekov a únosov, pri ktorých nás autor (ne)nápadne vodí hradmi a mestami tohto kraja v takmer špionážnej zápletke. História v podobe husitských spanilých jázd sa stáva súčasťou príbehu a Reynevan si musí vyberať medzi láskou a cťou.
Miloš Ferko
