Recenzia
Miriam Némethová
24.09.2004

Boží ľudia - Novočokoládový svet

Novočokoládový svet

Joanne Harrisová

Boží ľudia

Bratislava, Ikar 2004

Preložila Alena Redlingerová

K letu a k obdobiu dovoleniek už akosi automaticky patrí nenáročné a oddychové čítanie. Takým je i najnovší román Joanne Harrisovej, anglickej bestselleristky, známej najmä svojím, neskôr aj sfilmovaným, románom Čokoláda.

Napriek spomenutej nenáročnosti však Harrisovej romány nie sú lacným brakom, ale zručne urobenými textami, z ktorých sa dobre predávaný bestseller stáva vďaka autorkinej zručnosti napĺňať a zároveň inovovať stále rovnakú schému, ktorú, rovnako ako v jej prvých knihách, nájdeme aj najnovšom románe Boží ľudia.

Príbeh, opätovne sa odohrávajúci na historickom pozadí, je príbehom Juliette, hlavnej protagonistky a zároveň prototypu Harrisovej ženy: silnej a zároveň slabej, oscilujúcej medzi tuláctvom a usadeným spôsobom života, bojujúcej proti stredovekým poverám a intrigám bývalého milenca Le Merleho.

Jednoduchý, ale tajuplný dej s množstvom symbolov a svojských pohľadov na skutočnosť je podávaný formou denníkových zápiskov hlavnej hrdinky, ale kontrapunkt k Juliettinmu rozprávaniu tvorí hlas Le Merleho, rozprávača druhej časti, ktorý možno vnímať nielen ako vnútorný monológ, monologický dialóg s Juliette spojený s odpovedaním na jej nevyslovené otázky, či Juliettin ponor do Le Merleho vnútra, ale aj ako Le Merleho písanie absurdnej divadelnej hry: „javisko je prázdne, ale nie opustené, čaká na hercov, aby začali hrať svoje úlohy"(s.79).

Rozprávanie spojené s písaním denníka je na prvý pohľad klasickým klišé ženských románov, no neskrot(e)nosť, ako hlavný atribút postáv, ale i atribút rozvíjania samotného rozprávania príbehu môže, a to aj napriek bestsellerovej schéme, prekvapiť i kultivovaného čitateľa. Dopomáha tomu striedanie naratívnych stratégií, rozhovor s čitateľom narúšajúci intimitu denníkových zápiskov, či spomienkové pásmo prelínajúce sa s víziami čiernej budúcnosti, ktoré je zaujímavým oscilovaním medzi „sellerovou" a „vysokou" literatúrou.

Odhliadnuc od experimentov s rozprávačom zostáva kniha nenáročným, dovolenkovo-oddychovým čítaním, ktoré môže zaujať najmä autentickými ponormi do jednej skazenej mužskej duše a mnohých ženských duší.

Miriam Némethová