Vyhľadávanie
Čisté vody Slava Kalného
Slavo Kalný: Božie muky, Bratislava, Marenčin PT 2009
Nepoznám knihu, hru či dokument Slava Kalného, ktorý by nezvonil pravdou, vynikajúco zvládnutou témou a dnes už vraj nemoderným rozprávačským umením. Na každú jeho novú knižku sa roky teším, hoci viem, že bude smutná. Smutná rovná sa pravdivá. Kalný sa totiž ani ako tohtoročný osemdesiatnik nebojí takých právd, ktoré sa aj po desaťročiach zamlčujú, zametajú pod koberec či prekrúcajú, len aby z nich slovenský národ so všetkými národnými prímesami vyšiel čistý ako Kristovo ľavô oko.
Božie muky sú pozoruhodné reportáže, v ktorých sa prelínajú časy druhej svetovej vojny s tragickými udalosťami roku 1948, s dejmi o dvadsať rokov neskôr a s ich trpkými následkami. Hovoria o ľuďoch, ktorí sa nechceli vzdať ilúzií – o cti, slušnosti a radosti z práce. Hovoria aj o ľuďoch na opačnej strane, tých pri moci a bez chrbtice, tých, čo v mene režimu presadzovali vlastnú ukrutnosť, chamtivosť a tuposť. Božie muky s reprodukovanými dielami Igora Kalného, autorovho syna, ktorý dobrovoľne odišiel z tohto sveta, lebo nemohol zniesť príkorie a pokorenie režimom, sú dokonalou ukážkou, že aj v dnešných časoch môže vydavateľ uviesť do života pozoruhodné dielo. Také, ktoré sa nezaoberá šoubiznisom, spálňovými dejinami či lobovaním za celebritu. Málo je autorov ako Slavo Kalný. Málo je literatúry faktu, ktorá by skĺbila históriu s rozprávačským talentom, s dramatickou skratkou, s vypichnutím toho najpodstatnejšieho, čo človeka formuje, deformuje, defrauduje. Nie indiferentný režim je vinný za krutosti, splynovania, vyhnanie z domova, za utrpenie, mučenie a smrť. Nie anonymná maďarizácia, arizácia či germanizácia môžu za konkrétnu bolesť a smrť. Za všetkým je vždy človek. Podlý, nízky, predajný, zbabelý, zmanipulovaný, kúpený, zapredaný. A na druhej strane trpiaci, ale nepredajný. Sú aj dnes, tu, medzi nami...
Kalného reportáže neponúkajú veselé a zábavné čítanie. Ale nie sú ani deprimujúcim súborom tragédií. Hovoria o osobnej a občianskej odvahe, o nepatetických hrdinoch, o nepochopiteľnej ukrutnosti a neuveriteľnej statočnosti. V tomto duchu po nich siahnite a pri čítaní sa tešte, že máme aspoň jedného takéhoto spisovateľa. Tu neplatí: Nomen omen, meno je osud. Vody Kalného literatúry sú totiž studené a hrozivé, ale nadovšetko čisté.
Anna Goralová
