Brata musíš poslúchať! - Gabriela Futová - Ľahké, hravé…

Ľahké, hravé…

Bratislava, SPN – Mladé letá 2011

Takéto inštrukcie sa súrodencom nepočúvajú ľahko. Tí starší, v našom prípade ôsmak Dodo, dobre vedia, že za zdanlivo lichotiv ý m p r i z n a n í m autority sa bude skrývať zodpovednosť a nútená starostlivosť o rodinný drobizg. Tí mladší, objekty starostlivosti, v našom prípade malá Žaba, prváčka, musia znášať nezvládané prejavy zodpovednosti vymenovaných tútorov. Pocity Doda i Žabky sa zmietajú medzi vrúcnou súrodeneckou láskou a hnevom. Autorka prichádza s čitateľsky obľúbenou témou o dospievaní, dozrievaní a súrodeneckých zhodách i nezhodách.

Dva pohľady na tú istú skutočnosť, odkrývanie osobitostí chlapčenskej a  dievčenskej optiky, patria k Futovej typickým autorským postupom v  poslednom období. Využíva pritom na striedačku vnútorné monológy hlavných protagonistov, prostredníctvom ktorých opisuje tú istú situáciu z dvoch strán. Z čitateľského hľadiska je to produktívny a zaujímavý spôsob rozprávania. Umožňuje dieťaťu sledovať problémy z  odlišných zorných uhlov súčasne.

Rodina Doda a  Žaby čelí novej situácii. Otec sa rozhodne hľadať si prácu v zahraničí a odchádza na jeden rok pracovať do Británie. Zodpovednosť za chod rodiny sa delí medzi mamu a Doda. Predstavy dospievajúceho chlapca – navyše čerstvo zaľúbeného do spolužiačky Zuzky – o starostlivosti o šesťročnú začínajúcu školáčku sa nezhodujú celkom so skutočnosťou. Každý prejav dobrej vôle zorganizovať život sestre presne podľa maminých predpisov stroskotáva na neočakávaných drobnostiach. Dodo totiž myslí svojou chlapčenskou logikou a veľmi ťažko sa mu vžíva do dievčenského a  navyše i  detského myslenia. Spôsobuje to konfliktné situácie s  mamou, sestrou a dokonca i s frajerkou Zuzkou. Ako pravý rytier v boji musí čeliť mnohým nepohodlným situáciám (napríklad stráviť studenú noc na balkóne, pretože si zabudol kľúče od bytu). Vyrovnáva sa s vlastným emocionálne rozkolísaným psychickým stavom príznačným pre dospievanie. Obraz o  rodinnej situácii komplementárne dopĺňajú Žabkine postrehy. S  príznačnou detskou naivitou komentuje rodinné kalamity, svojimi opismi situácií odkrýva nepriznané zákutia Dodovho rozbúreného sveta.

Porovnávanie obidvoch pohľadov umožňuje Futovej využívať situačný humor…

Nová knižka Gabriely Futovej patrí k ľahkým, hravým a ľahko čitateľným. Nepochybne si získa svojich priaznivcov.