Vyhľadávanie
O zrade a súdržnosti
Jü Chua
Bratia I.
Preklad Terézia Golasová a Albert Marenčin nml.
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2009
Naše kontakty s modernou čínskou literatúrou sú veľmi zriedkavé, takže okrem niekoľkých odborníkov a odborníčok na sinológiu málokto má možnosť utvoriť si obraz o súčasnej literárnej scéne v Číne. Nielen z tohto hľadiska možno preto pokladať vydanie románu Bratia I. v slovenskom preklade za záslužný edičný čin. Dostáva sa nám totiž do rúk jedno z najdiskutovanejších prozaických diel, ktoré rozvírilo polemiky v domácom prostredí, ale aj za hranicami Číny – všade tam, kde román vyšiel, stretol sa so živým ohlasom, či pozitívnym alebo negatívnym. To neprekvapuje, pretože autor siahol po nesmierne zložitej téme, svojím spôsobom protirečivej a ešte stále provokujúcej, a navyše ju priblížil svojráznym, príťažlivým spôsobom budovaným na princípe kontrastu. Témou je neslávne známa Veľká proletárska kultúrna revolúcia, ktorá má pre krajinu nepredstaviteľne tragické dôsledky. Autor sa neusiluje analyzovať jej politické, kultúrne či iné aspekty, nepolitizuje, ani nefilozofuje, iba veľmi jednoducho, vecne, priam stroho (a strhujúco) opisuje, ako toto nanútené revolučné hnutie, plné krvi a násilia, prebiehalo v neveľkom mestečku pri Šanghaji. Sprostredkúva ho z pohľadu dvoch chlapcov – nevlastných bratov Holohlavého Li a Železného Sung, s ktorými sa život nemaznal od raného detstva. Detská optika poskytuje autorovi dobré možnosti na postihnutie absurdnosti toho, čo sa v mestečku začína odohrávať, drám, ktoré táto absurdita so sebou prináša. Dramatickú účinnosť zvyšuje spomínaná protirečivosť, kontrastnosť: realita videná detským pohľadom sa môže javiť – napriek svojej tragickosti ako komická. Tento stret komického, absurdného a tragického používa autor pri zobrazovaní rôznych epizód, ktoré sa dospelému, skúsenejšiemu čitateľovi javia vo svojej mnohovrstevnosti, a zároveň ho používa ako základný konštitutívny princíp výstavby celého románu. Realita, ktorú próza zobrazuje, je drsná, krutá, nemilosrdná, kultúrna revolúcia akoby otvárala priestory pre mnohé negatívne vlastnosti, posilňovala v neuveriteľne sfanatizovaných masách agresivitu, túžbu pomstiť sa (čo aj z nejasných dôvodov), vyliať si na obetiach zlobu za nežičlivé podmienky života... Obeťou sa mohol stať ktokoľvek, na koho padlo čo i najmenšie podozrenie či už kvôli zlému triednemu pôvodu alebo kvôli odchýlke od „pravej“ politickej línie (ideologické rozkoly boli aj v samom vedení strany). A tak istý životom si nemohol byť nikto: ten, čo včera dvíhal zástavu na čele revolučného davu, sa zajtra mohol ocitnúť medzi podozrivými, ten, kto včera mal funkciu strážcu, sa mohol zajtra ocitnúť v úlohe väzňa a byť vystavený krutému týraniu... Zákonitosti, či presnejšie ne-zákonitosti revolúcie vstupovali do miliónov ľudských osudov, pripravovali im nezaslúžene útrapy, a napokon aj smrť, spisovateľ hovorí o nich cez desivo názorné obrazy, s akými boli konfrontovaní obaja malí bratia...
Autorovi sa podarilo zachytiť atmosféru mestečka – či už s jeho skoršími, predrevolučnými aférami alebo neskoršími, už revolučnými dramatickými udalosťami, rovnako dobre sa mu podarilo priblížiť atmosféru rodinného života, podoby medziľudských vzťahov. Ak som hovorila o princípe kontrastu v predchádzajúcich súvislostiach, spomeniem ho ešte raz, a to v súvislosti so zobrazovaním citovej stránky života protagonistov. Napriek neuveriteľnej skromnosti podmienok, v akých títo žili, napriek tvrdosti a krutosti, s akou sa stretávali, nezakrpatela v nich emocionalita, matka či otec dávali svoje city voči deťom najavo zbytočných slov, láska bola ukrytá predovšetkým v ich konaní, v drobných, takmer nepostrehnuteľných gestách. Tí, ktorým boli adresované, im veľmi dobre rozumeli. A nešlo iba o lásku partnerskú, manželskú, rodičovskú či súrodeneckú, autor zobrazil aj prejavy (niekedy nesmelé, inokedy odvážnejšie a riskantnejšie) solidarity voči tým, ktorých si revolúcia už vybrala za obeť a ktoré – ako signály spolupatričnosti, empatie mohli obetiam aspoň sčasti uľahčovať psychické a fyzické utrpenie.
V románe s jednoduchým dejom vytvoril spisovateľ niekoľko sugestívnych postáv, či už išlo o Jednoduchého Sunga, jeho syna, otca, ženu alebo o ďalších obyvateľov mestečka... Priam fascinujúco na mňa pôsobil obraz hlavnej hrdinky Liovej, dvojnásobnej vdovy. Pod vplyvom lásky a porozumenia druhého manžela, inteligentného, čestného a charakterného Jednoduchého Sunga prechádza v románe zásadnými premenami. Z ubitej, okolnosťami zahanbenej a pokorenej ženy sa mení na sebavedomú, odvážnu, hrdú občianku, ktorá sa bez obáv a s vedomím rizika priznáva v rôznych situáciách, že je vdovou po utýranom „zemepánovi“, aby tak dala najavo protest voči absurditám revolučného ošiaľu...
Román prináša pre nás vskutku šokujúce správy o charaktere kultúrnej revolúcie. Čitateľovi pomôže zorientovať sa vo vtedajšej zložitej čínskej politickej situácii doslov Martina Slobodníka. Život a tvorbu autora románu, ako aj jeho zaradenie do súčasnej čínskej literatúry naznačuje predslov Zory Ercsényiovej. Neostáva iné, len sa tešiť na pripravované vydanie druhého diela Bratov, ktorý je situovaný do aktuálnej súčasnosti – a prináša obrazy veľkého obratu, ku ktorému došlo v Číne v spôsobe života.
Etela Farkašová
