Recenzia
Veronika Rácová
05.04.2013

Bratia Sistersovci - Patrick deWitt

Kniha Patricka deWitta Bratia Sistersovci znovuoživuje tradíciu westernu, z ktorého čerpá postavy, prostredie, zápletky a čiastočne i lexiku. Má však aj črty psychologického románu, ktoré sú najpreukázateľnejšie na kategórii rozprávača, a zároveň v sebe skrýva komiku i humor, transformované do podoby parodizácie putovania dvoch – v klasickom ponímaní záporných – hrdinov, ktorí sa na ceste nemusia pasovať iba s reálnymi, ale nezriedka aj s iracionálnymi zážitkami.

Hlavná postava a narátor v jednom, Eli Sisters, vracia čitateľa do čias kulminovania zlatej horúčky v Kalifornii 19. storočia, kam sa spolu so svojím bratom Charliem vyberá z Oregonu s jednoznačným poslaním. Obaja sú totiž preslávení nájomní vrahovia-pištoľníci, slepo vykonávajúci príkazy svojho chlebodarcu Komodora. Tentoraz je ich úlohou zabiť istého Hermana Warma, hoci dôvod, pre ktorý je nad ním vynesený rozsudok smrti, je im nejasný. Až neskôr sa dozvedajú, že Herman je v podstate geniálny, sympatický a nápaditý chlapík – vynašiel spôsob, vďaka ktorému už netreba zlato ryžovať, stačí ho jednoducho zbierať. A práve po stretnutí s ním sa naplno ohlási premena, ktorá sa začala už počas putovania, prejavujúca sa pochybnosťami, váhaním, otázkami… Eli Sisters, citlivý, premýšľajúci, neraz až „nezabijácky“ empatický, uvažuje počas celej cesty, sprevádzanej množstvom bizarných až mystických zážitkov, nad zmysluplnosťou svojho dovtedajšieho života a rozhodne sa, že toto je jeho posledná misia, po ktorej všetko definitívne zmení. Nakoniec, o bohatstvo mu nikdy ani veľmi nešlo, skôr cíti zviazanosť s bratom, s ktorým ho spája stará tragická rodinná udalosť. Jeho brat Charlie je presný opak – chladnokrvný, nekompromisný, vecný, hoci občas impulzívny. Jediná osoba, na ktorej mu skutočne záleží (hoci sa to usiluje všemožne zastierať), je Eli.

Príbeh však nerozvíja iba túto líniu, rozprávač prostredníctvom jednotlivých udalostí ukazuje premenu krajiny, ktorá sa tvarovala pod náporom vidiny ľahkého zisku. Absenciu noriem, zákonov, neopodstatnené vraždy, opilstvo, ale aj neúmerné zvyšovanie cien v atraktívnych zlatokopeckých lokalitách, naivitu ľudí, ktorí opúšťali rodiny a opantaní zlatou horúčkou cestovali za šťastím, ktoré najčastejšie na seba zobralo podobu smrti.

S historickým obdobím a štýlom narácie občas trochu nekorešponduje zvolená lexika a použitie niektorých výrazov či slovných spojení možno iba ťažko čítať ako ironizáciu – Eli tak napríklad rozpráva o frustrovaných občanoch, o tom, ako sa ho zmocňovala depresia, alebo o excentricky oblečených ľuďoch. Celkovo sa však autorovi (prekladateľovi) podarilo vo výrazovej rovine zachovať štýl žánru a aj cez tieto prostriedky dodať románu patinu zašlých westernových čias.

Hoci sa putovanie bratov, ktoré sa ku koncu knihy zrýchľuje, až čitateľovi pripadá trochu skratkovité a mechanické, napokon končí neslávne, je pre nich príležitosťou navrátiť sa do bodu, odkiaľ začali, a zmeniť svoju budúcnosť.