Vyhľadávanie
Po Prešporku fiakrom
Emil Kumlik: Bratislava. Pozsony. Pressburg 1907
Ilustrovaný sprievodca
Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2005
Sedemsté výročie narodenia svätej Alžbety na Prešporskom hrade a 34. putovné zhromaždenie lekárov a prírodovedcov podnietilo v roku 1907 firmu Sigmund Steiner ´s „vziať na seba riziko a vydať ilustrovaného sprievodcu Prešporkom, ktorý by zodpovedal príslušným nárokom“. Aby vydavateľské riziko bolo menšie, požiadala firma Mestský výbor kráľovského slobodného mesta Prešporka, aby „materiálne aj morálne“ ich projekt podporil. A stalo sa. A aby S. Steiner riskoval ešte menej, zveril napísanie sprievodcu osvedčenému odborníkovi na dejiny mesta, mestskému knihovníkovi Emilovi Kumlikovi.
Iste, vydavateľské riziko podstúpil aj Albert Marenčin, ktorý tohto takmer sto rokov starého sprievodcu znova vydal – ale keďže vyšiel v čitateľsky obľúbenej edícii Bratislava – Pressburg, myslím, že to riziko nebolo zasa až také veľké.
Kumlikov ilustrovaný sprievodca z roku 1907 má charakter typického dobového bedekra s úvodnými všeobecnými údajmi pre cudzincov. Z nich sa dozvedeli, že z Hlavnej stanice uhorskej štátnej železnice sa možno na dunajské nábrežie dostať „fiakrom za osem minút, mestskou elektrickou dráhou za dvanásť, pešo za dvadsať až dvadsaťpäť minút“, a že polhodinová cesta dvojzáprahom (bez prepitného) stojí 1,60 K, drožkou 1,40 K, električkou 20 halierov, propelerom z nábrežia na petržalskú stranu tam a späť 6 halierov, a keď ide turista pešo, môže si na cestu mestom najať nosiča batožiny za 1 – 2 koruny. Tieto, dnes už kuriózne a zábavne pôsobiace informácie, dopĺňa autor v úvodnej časti sprievodcu prehľadom hotelov a hostincov, reštaurácií, viech, kaviarní a cukrární – z nich nám dnes niečo hovorí len kaviareň Štefánia, kaviareň Berlinka, obnovená Au Café a hotel Carlton, vtedy hotel Zelený strom (Palugay). Ľúto nám, dnešným „prešpurákom“, môže byť za takými menami zaniknutých hotelov, ako U Červeného vola, Zlatá merica, Zlatý medveď, Čierny lev, Zlatý jeleň ap. Medzi pamätihodnosti mesta zaradil autor aj dnes turistami obdivované objekty (Dóm sv. Martina, Primaciálny palác, Gymanedovu fontánu ap.), ale aj už neexistujúce súsošie Márie Terézie na korunovačnom pahorku či renesančnú studňu z roku 1573 na Hlavnom námestí.
Ťažisko sprievodcu tvorí prechádzka najznámejšími ulicami mesta s popisom turisticky zaujímavých objektov, ale aj „zbežná“ niekoľkohodinová prehliadka pamätihodností Starého mesta. Medzi prechádzky a kratšie výlety patrila návšteva Auparku (dnešného Sadu Janka Kráľa), vtedy vzorne udržiavaného verejného parku „s prastarými stromami, tienistými chodníčkami, hustými trávnikmi a krásnymi kvetinovými záhonmi“, ďalej Horský park, Hlboká cesta a Kalvária, ale aj tzv. Púčikove domy, výletné reštaurácie v oblasti medzi Červeným krížom a Horským parkom. Sprievodca odporúča aj návštevu Železnej studničky a Devína (v tom čase vo vlastníctve Pálffyovcov). Medzi známe osobnosti Prešporka v roku 1907 autor zaradil uhorskú kráľovnú Alžbetu, Mateja Bela, grófku Teréziu Brunswickovú – „nesmrteľnú milenku L. van Beethovena“, Rafaela Donnera, princa Eugena Savojského, Anton Grassalkovicha, J. N. Hummela, Móra Jókaia či W. Kempelena, ako aj množstvo ďalších.
Kumlikovho sprievodcu z roku 1907 doplnil Albert Marenčin množstvom dobových fotografii a ukážkami dobovej „reklamnej tlače“, ktorou do svojich hotelov a reštaurácií už vtedy lákali turistov ich majitelia (patrí medzi ne aj reklama vtedy slávneho kníhkupectva, predajne hudobnín a antikvariátu S. Steinera na Ventúrskej 22 – zároveň slúžilo ako požičovňa kníh s 52.000 (!) zväzkami beletrie v maďarčine, nemčine, francúzštine a angličtine). Nové vydanie sprievodcu má dnes nielen dokumentárnu hodnotu: s prekvapením zisťujeme, že v ňom nájdeme takmer všetko podstatné, čo môže zaujať aj dnešného zahraničného návštevníka Bratislavy. Navyše ukazuje v akej žičlivej kultúrnej atmosfére žili vtedajší obyvatelia Prešporka.
Anton Baláž
