Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Slovart koncom minulého roka vydalo slovenskú verziu pôvodne rakúskej knihy Z Prešporku do Soľnohradu (Von Pressburg nach Salzburg). Dvojica autorov, rodákov z Bratislavy, Robert Hofrichter a Peter Janoviček, sa v nej v porovnaní s nemeckou jazykovou verziou viac venuje spoločensko-historickej problematike spojenej s Rakúskom. Kniha populárnou formou zhŕňa spoločné míľniky histórie dvoch stredoeurópskych miest, rakúskeho Salzburgu a Bratislavy. Jednotlivé kapitoly pripomínajú ich kľúčové osobnosti kultúry či politiky. Autori mapujú niektoré predsudky zo strany západných susedov ako napríklad, že za Viedňou sa začína Balkán. Publikáciu obohacuje takisto rozhovor so sociológom a prognostikom Fedorom Gálom, kniežaťom a politikom Karlom Schwarzenbergom, s rakúskou novinárkou a spisovateľkou Barbarou Coudenhove-Kalergiovou, či s divadelníkom, textárom a spisovateľom Milanom Lasicom.
Od Mozarta po rozpad monarchie a prvú republiku
Autori nevynechávajú slávne okamihy hlavného mesta Slovenska. Jedným z nich je prítomnosť už šesťročného W. A. Mozarta, rodeného Salzburčana. Cesty hudobného génia pripomínajú aj prostredníctvom citátov jeho otca Leopolda, ktorý svoje zázračné deti Wolfganga a Máriu Annu predvádzal na rôznych šľachtických dvoroch, vrátane dvora cisárovnej Márie Terézie. Nasledovalo pozvanie od uhorskej šľachty do Prešporka. Otec Leopold Mozart sa o tejto návšteve zmieňuje v liste svojmu priateľovi L. Hagenauerovi 29. decembra 1762: „Tento deň sme necestovali veľmi pohodlne, pretože zem bola síce zamrznutá, ale plná neopísateľne hlbokých jám, lebo Maďari nerobia žiadne cesty.“ Podľa knihy z tohto listu vyplýva, že cesta z Prešporka do Viedne im v ten deň trvala neuveriteľných dvanásť hodín.
Samostatná kapitola je venovaná aj ďalšiemu hudobnému skladateľovi a klavírnemu virtuózovi F. Lisztovi. Ten navštívil Prešporok pätnásťkrát. Koncertoval tu, dirigoval interpretácie svojich diel a zúčastňoval sa ich prevedení. Publikácia spomína cisárovnú Máriu Teréziu aj v kontexte jej korunovácie, ako i ďalších osemnástich panovníkov v Dóme sv. Martina za uhorských kráľov a kráľovné. Pomocou výstrižkov z novín či vyjadrení historikov sa autori pokúšajú aj o sociologický pohľad do storočí vzťahov Maďarov, Nemcov, Rakúšanov, Slovákov a Čechov či všetkých obyvateľov mesta na Dunaji. Špeciálna kapitola je venovaná významnej osobnosti mesta rabínovi Moše Schreiberovi, známemu pod menom Chatam Sofer. Medzi Židmi je slávny ďaleko za našimi hranicami. Hovorí sa o ňom ako o vedúcom ortodoxnom rabínovi 19. storočia. Dejiny a kľúčové okamihy mesta Bratislava v 20. storočí kniha sprostredkúva najmä pomocou citátov rodinných príslušníkov autorov. Rozpad monarchie a obsadenie Prešporku „českými“ legionármi získava autentickosť vďaka zachovanému a prvýkrát zverejnenému denníku vtedy devätnásťročnej Luizy Kövérovej. Starej a prastarej mamy spisovateľov, rodenej Prešporáčky. Na príchod Československých legionárov v roku 1919 si napríklad spomína takto: „Teda naozaj, teraz to vyzerá ako karikatúra, keď ich človek vidí. Niektorí vyzerajú tak smiešne, že by sa človek nasmial k smrti. Šaravary, bekeš, čižmy, palica a klobúk... smiešnejšiu kombináciu ani nie je možné vymyslieť!“
Fašizmus a komunizmus
Autori sa v knihe venujú aj tienistým stránkam histórie Bratislavy, obdobiu fašizmu a komunizmu, kde dávajú dôraz na historické fakty, ale opäť spomínajú aj na osudy rodinných príslušníkov. Pri odkazoch na vojnový slovenský štát a jeho dôsledky nechýbajú názory viacerých zúčastnených strán aj s presahom do súčasnosti. O novších dejinách mesta rozpráva starší z autorov Robert Hofrichter, biológ a spisovateľ, ktorý spolu so svojou vtedy tehotnou manželkou emigroval do Rakúska v roku 1981 a usadili sa v Salzburgu. Ako rodina prežívala udalosti spojené s pádom železnej opony sa dozvedáme z rozprávania mladšieho autora knihy Petra Janovičeka, knihovníka Univerzitnej knižnice v Bratislave, synovca Roberta Hofrichtera.
