Vyhľadávanie
Spisovateľ, básnik a hudobník Tibor Ébert sa narodil v roku 1926 v Bratislave. Vo svojom rodnom meste žil do roku 1945. V Budapešti navštevoval Vysokú školu hudobnú Franza Liszta, venoval sa literatúre a prekladal z latinčiny, slovenčiny a francúzštiny.
Vyše tristostranová kniha zaznamenáva tri desaťročia Bratislavy z pohľadu očitého svedka v štyroch kapitolách: Obchodná ulica 1926 – 1935, Te ergo quaesumus 1935 – 1945, Jóbova kniha 1945 – 1947 a Epilógy. Vďaka metaforám, zvukomalebným slovám a početným prirovnaniam z nich priam cítime vôňu a počujeme zvuky starej Bratislavy. Trojjazyčnosť mesta sa zhmotňuje v konkrétnych príkladoch v pásme rozprávača aj v priamom prehovore jednotlivých postáv. Slovenčina, nemčina a maďarčina sa vyskytujú vedľa seba prirodzene. Na druhej strane sa Ébert nebojí hovoriť ani o konfliktoch medzi jednotlivými národnosťami.
Autor v knihe prináša pohľad dieťaťa, ktoré nerozumie dejinným udalostiam, zažíva iba ich dôsledky vo svojom každodennom živote a mnohé veci prijíma také, aké sú. Často sa ich ani nesnaží hlbšie interpretovať, len predostrie svoje impresie prostredníctvom voľne radených asociácií. Prežívanie veľkých dejinných udalostí malými, obyčajnými ľuďmi sa krásne odráža napríklad v historke, keď Tibor obeduje s tetuškou v Steinovom pivovare a v rádiu vyhlásia, že vypukla vojna. „– Omyl, – opraví tetuška hlásateľa stručne, jednoducho bez pátosu a rozčuľovania, holou vetou: – Vypukla svetová vojna. – A dodá: – Ale ty zato len zjedz svoju knedľu.“
Pôvab knihy je práve v tom, že kým v jednej podkapitolke Ébert opisuje hrozivé skandovanie fašistov na brehu Petržalky, hneď v druhej rieši, že kvôli herpesu sa hanbí pred dievčatami, preto sa dva týždne neukázal v tanečnej. Veľké dejinné udalosti sa miešajú so súkromnými dejinami jednotlivca. Sú to momentky, ktoré nenájdeme v žiadnej učebnici dejepisu, ale ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť každodenný spôsob života a možno prostredníctvom toho aj niektoré fakty z histórie.
Tibor Ébert nás na krátkej ploche dokáže vtiahnuť do svojho sveta špecifickou atmosférou Bratislavy, ktorá nám je na jednej strane dôverne známa, no na druhej spoznávame nové, často anekdotické príbehy, ktoré sa viažu ku konkrétnym miestam a osobám. Bratislavská fantázia je literárne spracovaným dokumentom doby cez prizmu vzdelanej a zainteresovanej osobnosti. Nie je to didaktická literatúra, nechce poučovať, iba spomínať, znovuprežívať a prerozprávať.
