Vyhľadávanie
Bratislava, Marenčin PT 2010
Bratislavská lýra patrila od roku 1966 do polovice deväťdesiatych rokov k najväčším festivalom populárnej hudby vo vtedajšom Československu a dodnes je pojmom. Až súčasná vlna záujmu o spomienkovú literatúru faktu však inšpirovala vznik publikácie, ktorá ju zakotvila popri televíznych a rozhlasových záznamoch či archívnych výstrižkoch aj v knižnej podobe. Autor, publicista Ivan Szabó, sa však otvorene vyznáva: „Táto kniha nie je kronikou, ani úplnou históriou Bratislavskej lýry. Je to subjektívny pohľad na jej ročníky, obohatený o príbehy, ktoré ma zaujali... Pre tých, čo Bratislavskú lýru zažili, je spomienkou na tie časy, a pre tých, ktorí o nej nepočuli, sme pootvorili „lýrové“ dvere a pozvali sme ich na pódium i do zákulisia.“Konkrétne to znamená, že jednotlivé kapitoly sa začínajú vždy prehľadom udalostí daného roku doma i vo svete, nasledujú správy o jednotlivých ročníkoch Bratislavskej lýry s menami víťazov a doplňujú ich profily spevákov, hudobníkov či spomienka napríklad na hosťovanie Josephine Bakerovej alebo Joan Baezovej. Samozrejme, nechýba bohatý fotografický materiál zo súkromných archívov. Človek iba žasne a pripomína si neraz slávne mená a skupiny, ktoré u nás vystupovali – hoci aj The Beach Boys, Boney M, The Shadows. Ale aj fakt, že práve Bratislavská lýra odštartovala slávu takých spevákov, ako Karel Gott alebo Marika Gombitová. Škoda, len, že pozornosti autora ušli niektoré faktografické nepresnosti. Napríklad pri mene speváčky Júlie Hečkovej uviedol meno Eva (s. 225). Alebo v prehľade udalostí spomína, že Ivana Christová získala titul Miss Československo v Prahe, hoci správne išlo o Ostravu (s. 292). Nuž a nahrávka bola pripravená na vydanie na platni a nie na „doske“ – čo je preklad českého označenie „deska“.Je to pozoruhodná publikácia už i preto, že poskytuje nielen celkový pohľad na vývoj Bratislavskej lýry, ale aj do zákulisia. Približuje nezabudnuteľnú atmosféru prvých ročníkov, keď sa vysielali koncerty v priamom prenose v rozhlase i v televízii, mapuje jej postupné presúvanie do rôznych priestorov, hľadanie tváre a oslovovanie rôznych vekových kategórií, ale i spoločenské, politické a umelecké problémy, ktoré sa postupne vynárali a vlastne sa nikdy nevyriešili. Generácia pamätníkov môže mať výhrady, veď každý vníma prežité svojským uhlom pohľadu. Publikácia Bratislavská lýra je však veľmi záslužný dokument vyše tridsaťročnej histórie našej populárnej hudby.
